---

DEŇ PRVÝ

Viedeň

Ranným vlakom ideme do Viedne. Vystupujeme na Hauptbahnhof a sadáme hneď na bicykle. Prvé, čo obidvujeme je množstvo cyklotrás v meste. Ono je totižto podstatne jednoduchšie postaviť cyklotrasu niekde v poli, no postaviť cyklotrasu v meste, nájsť jej priestor, tak aby neobmedzovala chodcov, ani autá, to už je umenie. Viedeň toto zvláda úplne bezchybne. Bez problémov prichádzame ku Dunaju. Síce vás cyklotrasy povodia asi po celej Viedni, no sme pri Dunaji. Nechýbajú špeciálne koše pre cyklistov a ani semafory upravené pre cyklistov.

Vo Viedni jazdí pomerne veľa ľudí na bajku a tak sme radi, že sme ušli z ruchu veľkomesta. Už sme pri Dunaji a prechádzame cez Nussdorf až do Klosterneuburgu. Za Nussdorfom je cca 2 km úsek po šotoline, ale v pohode zjazdný aj pre cesťáky.  Načítal som si, že Klosterneuburg  je veľmi pekné mesto a oplatí sa ho vidieť. No, keď sme sem prišli my vežičky boli v rekonštrukcii a jediné, čo sa nám páčilo bol vstup do hradnej časti. Môže tu byť pekne až to bude opravené, bez lešenia.

Tulln an der Donau

Zchádzame opäť na Dunajskú cyklocestu (označenú Eurovelo 6) a ideme úsek do Tulln an der Donau. Cestovanie popri Dunaji je úžasné. Je tu parádny nový asfalt, široká cyklocesta po obidvoch brehoch, a tak sa kocháme a s jemným vetrom do chrbta rýchlo postupujeme do Tullnu. Tulln vás privíta pomníkom Nibelungov. Centrum je útulné, malé, ale veľmi pekné. Sme hladní a tak čosi do seba hádžeme, prestávku na obed však plánujeme až pri jadrovej elektrárni Zwentendorf.

Z Tullnu ku Zwentendorfu nejdete popri Dunaji, no stále ideme po Eurovelo 6. Po chvíli cesty máme pomerne slušné tempo, okolo 28 km/h a schádzame do podjazdu po cestou. Nič výnimočné. Každopádne keď prejdem podjazdom počujem pád bicykla na zem. Jany spadol. V podjazde bol malý kúsok blata a Jany po tomto blate prešiel, podšmyklo mu koleso a leží na zemi. Odfotil som si šmyk, trochu krvavého Janyho som nefotil. Má rozbité koleno a lakeť. Rakúski dôchodcovia nám pomáhajú a dezinfikujú Janymu rany.

Prichádzame do Zwentendorfu, zastavujeme pri Spare, ja idem nakúpiť obed a Jany dezinfikuje rany. Obed si dávame pri Dunaji, pod peknou pergolou. Obed ? Bryndzová nátierka s kaiserkami a uhorkou. Po takomto výdatnom obede pokračujeme po Eurovelo 6. Prichádzame ku jadrovej elektrárni  Zwentendorf.

Zwentendorf

Máme zmiešané pocity. Ide o jadrovú elektráreň, ktorá bola postavená v roku 1977, no nikdy sa nedostala do prevádzky. Totižto rakúski občania nesúhlasili s jej výstavbou kvôli neekologickosti a o tejto elektrárni bolo aj referendum (50,47% proti spusteniu, 49,53% bolo za). Tak sa rozhodlo, že táto elektráreň sa nikdy nespustí. Ľudia na elektráreň ešte protestne osadili aj solárne články s posolstvom, že takto sa má získavať energia. A tak na elektrárni za niekoľko miliárd, pri okienku počet vyprodukovaných kW, svieti veľká nula. Elektráreň momentálne slúži ako výukové centrum, väčšina súčastí je zakonzervovaná a niektoré časti boli predané.

Po Dunajskej cykloceste smerujeme ďalej. Doteraz sme ešte sem tam videli aj nejaké mesto, no ďalší úsek cesty, až po Krems an der Donau, bude 27 km bez civilizácie. Idete len po parádnom asfalte, väčšinou popri Dunaji, niekedy vás zatiahne cyklotrasa aj na polia, no väčšina cesty je popri Dunaji. Nikde nič. Len jeden bufet s premrštenými cenami. Dunaj sa nám začína trochu zunovať, lebo je to stále to isté, jediné, čo nám spestruje cestu sú vodné diela. Krajina okolo rieky sa nemení, stále sú to len z jednej strany stromy, rieka a z druhej strany stromy.

Prichádzame do Krems a krajina sa začína meniť. Čaká nás asi najkrajší kus cesty. Údolie Wachau. Pokiaľ sa vyžívate v hradoch a zámkoch, tak odporúčame prejsť na ľavý breh. My ideme po pravom, pretože si chceme odfotiť tieto krásne hrady a dediny z druhej strany.

Údolie Wachau

Údolie Wachau je veľmi fotogenické, prakticky čokoľvek odfotíte, je to krása. Cesta je stále rovina, aj keď okolitá krajina sa už mení na kopcovitú, s množstvom vinohradov. Podstatne pestrejšie než doterajší priebeh cesty. Na rieke majú cvičenie vojaci. My si sadáme, jeme oriešky a kocháme sa dedinou Weissenkirchen in der Wachau. Aj keď by ste išli po pravom brehu, netreba sa báť, kompy sú všade.

Wachau nechávame za sebou a prichádzame do Melku. Historické mesto s obrovským zámkom na kopci. Robíme si fotku a ideme k Turkovi na kebab. Uvažujeme, kde budeme spať, chceli by sme niekde na divoko. No je to tu husto osídlené, neriskujeme pokutu, a tak ideme do kempu. Kemp má klasický rakúsky štandard a je pomerne lacný, len 13 eur za 2 osoby aj so stanom. Rozkladáme stan a unavení líhame do spacákov. Jany sa mi priznáva, že cíti pomerne silnú bolesť v kolene. Nie v tom, na ktoré spadol, ale v druhom.

Deň DRUhÝ Ako SmE (NE)DOŠLI DO PASSAU?

Melk-Grein

Ráno sa budíme, raňajkujeme a sadáme na bajky. Včerajšia 150 km etapa nám dala zabrať. Hlavne Janyho kolenu. Z Melku pokračujeme popri Dunaji, míňame Ybbs an der Donau a prichádzame k ďalšej veľmi peknej časti cesty. Približne od Weinsu až po Grein. Ideme po ľavom brehu.

Sme pomerne blízko kopcov, a tak je tu cesta zasekaná do hory a my ideme často po cyklistických lávkach ponad vodu, až nakoniec cyklotrasa vyústi na cestu. Síce je vyznačená cca metrová krajnica pre cyklistov, no už to nie je samostatný chodník. Tento úsek cesty nám pripomína Jadranskú magistrálu v Chorvátsku, ozaj je to krása.

V Greine dopúšťame vodu a Jany sa opäť začína sťažovať na pomerne silnú bolesť v kolene. Prvé náznaky, že túto cestu nedokončíme. Z Greinu až do Wallsee nejdeme popri Dunaji, ale len pomedzi polia, preto sa snažíme ísť čím rýchlejšie. Trochu nudnejšia časť cesty.

Wallsee

Zámok Wallsee si kvôli Janyho bolestiam v kolene ani nepozeráme, len ho z diaľky z mostu fotíme. Sme hladní a Jany čím ďalej, tým častejšie spomína, že asi do Passau nedôjde. Z krajiny sa opäť stala rovina, Dunaj je tu ozaj široký a diskutujeme čo ďalej. Prichádzame ku Mauthausenu a obedujeme. Dnes máme vajíčkovú nátierku s kaiserkou.

Mauthausen

Jany robí rozhodnutie, že už to dá len do Linzu a stadiaľ pôjde domov. Po obede si ideme pozrieť „Lager Mauthausen“. Tá nepríjemnejšia časť dejín. Cca. 2 km stúpanie vás privedie pred tento tábor. Asi netreba opisovať aké dojmy v nás zanechal. Opúšťame Mauthausen a Jany zisťuje, že nemá peňaženku.

Nervózni uvažujeme, kde ju mohol nechať. Dúfame, že ju nestratil niekde po ceste alebo, že ju nenechal v kempe, ktorý je 100 km od nás. Napadlo nás, že zavoláme do Sparu, kde sme obedovali. Zdvihli. Overili si zopár vecí a povedali nám, že ju majú. Spadol nám kameň zo srdca. Síce sa vraciame asi 7 km, no je nám to jedno. Peňaženka je dôležitá.

Dnes ideme celý deň proti silnému vetru. Vietor nás ničí, no popri Dunaji prichádzame do Linzu. Krajina je tu monotónna rovina. Cyklotrasa je vyslovene až na úrovni vody, čo nás fascinuje. Na Slovensku máme väčšinou postavenú hrádzu, ktorá je 2-3metre nad úrovňou vody.

Linz

V Linzi si obzeráme centrum. Trochu nám celý Linz pripomína Bratislavu. Zisťujeme, že o chvíľu nám ide vlak do Viedne a stadiaľ do Bratislavy. Ešte si kupujeme vodu a sadáme na vlak. Máme zmiešané pocity. Jany je sklamaný, že sme nedošli až do Passau. Veď už chýbalo len cca 60-80 km, no zdravie je prvoradé. Vraciame sa vlakom domov a Jany behá po doktoroch, už bol na magnetickej rezonancii a výsledky budú o pár dní. Snáď bude všetko v poriadku a budúci rok budeme môcť ísť hltať výškové metre v Alpách.

zopár faktov na záver

1. Každý cykloturista vám napíše že máte ísť z Passau do Bratislavy a nie z Bratislavy do Passau. Počúvnite. My sme nepočúvli a cca 1,5 dňa nás bičoval pomerne silný protivietor.
2. S kempingom nie je problém, kempy sú každú chvíľu a na našom úseku cesty by dvoch cyklistov so stanom stála na noc do 20 eur. Len pri Viedni sú o čosi drahšie.
3. Studničky na vodu sú v dedinách, prípadne aj v kempoch po ceste. Bufetov je tu kupodivu málo.
4. Prakticky celá cesta až asi na 2 km úsek pri Viedni je asfalt. Medzi brehmi Dunaja je kopec mostov, a tam kde nie sú mosty sú kompy.
5. Pamiatok je na dunajskej cykloceste neúrekom, ozaj desiatky hradov, krásne údolia, krásne historické dediny a možno aj iné zaujímavé miesta ako Zwentendorf a Mauthausen.

Neprešli sme síce celú cestu, čo ma mrzí, no Jany si musí dať dokopy koleno. Každopádne keď som ukazoval fotky priateľke, zaujali ju a prisľúbila, že budúci rok chce ísť aj ona z Passau až do Bratislavy. Tak snáď o rok. Každopádne ak máte možnosť, choďte, je to ozaj neskutočný zážitok, ktorý vám ostane na celý život.

Podľa mapy je to síce len 230 km, no my sme veľa krát zachádzali ku pamiatkam a motali sa po mestách, preto nám tachometre ukázali až 280 km.

Ak Vás zaujímajú ďalšie naše bikepackingové výlety, prečítajte si napríklad o našom výlete do Viedenských Álp.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.