Nápad prejsť 1500 km cez Srbsko a Rumunsko vznikol v momente, keď som v roku 2022 prvý krát vstúpil do Rumunska na mojej ceste Palín – Satu Mare. Síce som pobicykloval po Rumunsku vtedy len pár kilometrov, no zistil som, že to nie je až také zlé ako všetci hovoria a že aj keď ma nejaký ten pes ponaháňa, tak asi mi nohu neodtrhne. A tak padlo rozhodnutie, že sa vydám bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja.

Cyklovýlet Rumunsko som začal plánovať v podstate ešte koncom roku 2022. Plán bol pomerne jednoduchý, chcem vidieť Nový Sad, Belehrad, Železné vráta, Sochu Decebala, Transfagarasan, Transylvániu, Draculov hrad Bran, Bukurešť, Constantu a nakoniec Deltu Dunaja. Už len pomedzi tieto miesta nakresliť čiaru na mape a môžem vyraziť.

1. Deň: Bratislava – Szeged – Kanjiža

A tak prvého júla vyrážam zatiaľ na môj najdlhší a najdobrodružnejší výlet, do nepoznaného Srbska a divokého Rumunska. Aby som ušetril zbytočné kilometre, idem vlakom do Szegedu (Hegyeshalom – Budapešť – Szeged). Szeged je veľmi pekné mesto, má úžasnú atmosféru a ževraj sú tu parádne (a lacné) kúpaliská.

Kúpaliská som nevyskúšal, no neviem sa už dočkať Srbska a keďže Srbsko je len cca 20 km od Szegedu, tak prvú noc už chcem stráviť v Srbsku. Na hraniciach je dlhá kolóna, domáci ma upozorňujú, že tu na severe sú prestrelky medzi pašerákmi a tak že mám spať len v kempe. Verím im a tak prvú noc trávim v kempe. V kempe si dávam pivo a pizzu dokopy za 8 eur.

2. Deň: Kanjiža – Nový Sad

Druhý deň sa rozhodujem, že to vezmem po cyklotrasách do Nového Sadu. Odbáčam, na pokračovanie Eurovelo 11. Nevyšlo.

A tak sa vraciam a idem po cestách. Sever Srbska ma zatiaľ ničím neohúril, je to pokračovanie Maďarska, len nekonečné polia, paradajky a tak. To všetci poznáme. Vodiči tu jazdia ako blázni a prvú skutočnú cyklotrasu vidím až v Novom Sade. Nový sad ako mesta ma veľmi prekvapilo, dokonca sa mi páčil viac ako Belehrad. Obrovská katedrála v kontraste s pouličnými maľbami (nie čarbanicami) dodáva mestu ozaj parádnu atmosféru.

3. Deň: Nový Sad – Belehrad – Banatski Brestovac

Z Nového Sadu je potrebné cca 80 km prebicyklovať po Eurovelo 6 do Belehradu. Opätovne si nepredstavujte úžasnú cyklistickú infraštruktúru, proste sú to dedinské cesty, ale s minimom premávky. Kvalita, no taká všelijaká, ale môj ťažko naložený Triban to zvláda bez problémov.

Vchádzam do Belehradu. Neskutočný zmätok, neprispôsobené pre cyklistov. Ak sa chcete dostať ponad diaľnicu musíte dvíhať bicykel po schodoch. Centrum Belehradu je poznačené vojnou. Nové bytovky sa striedajú so starými bytovkami s rozbitými oknami. V podstate ani neviem, či toto je centrum. Skôr mám z tohto mesta pocit, že ešte stále sa nevzpamätalo a akútne tu chýbajú peniaze. Budovy v centre ozaj ničím neohúria, staré socialistické, často rozbité.

Môj negatívny pohľad na toto mesto vylepšil hrad v Belehrade. Výhľady z hradu na Sávu a Dunaj sú čiastočnou náplasťou na nie veľmi príťažlivé centrum. Z hradu si viete urobiť aj veľmi peknú fotku s novo vznikajúcim downtownom Belehradu (t.j. tá jedna výšková budova čo je v hornej časti širšia ako v dolnej). Hradné nádvorie je upratané, čisté a cítim sa tu veľmi príjemne.

Každopádne nič netrvá večne a tak sa z hradu spúšťam k Dunaju a po Eurovelo 6 sa presúvam popri toku Dunaja von z mesta. Toto znie veľmi honosne, no cyklotrasa končí tak cca po 1 km, následne sa musíte preplietať medzi bytovkami a nakoniec Vás to vypľuje pod mostom (a to som šiel presne podľa navigácie Eurovelo 6). Asi 20 minút mi trvalo kým som pochopil ako sa dostať na most no a potom prejazd mostom bola asi moja najhoršia cyklistická skúsenosť v mojom živote. Ozaj som myslel, že ma tu niečo zabije a nebolo sa kde uhnúť.

Keď som konečne prešiel spomínaný most, tak si vravím, že už to nemôže byť horšie. A ono Balkánska Eurovelo 6 pokračuje – viď foto nižšie.

Ale ono po chvíli si človek zvykne na to, že tu cyklotrasy nie sú, čo je však horšie, že tu nie sú ani cesty a ani poriadne napojenia na mosty a podobne. Faktom však ostáva, že sa blížim k Rumunsku, čo mi potvrdzuje stále vyššia prítomnosť divých psov.

A tak idem 20 km po poľnej ceste do Pančeva. V meste som sa poriadne najedol a pripravil na posledný kúsok cesty do kempu. Kemp bol strategicky postavený pri mŕtvom ramene Dunaja. Práve skončili dažde v tejto oblasti. Nikdy v živote som viac komárov nevidel, ale opäť, zabil som ich tak 10 a potom som si povedal, že kašlať na to, zjedol som párky a dal nabiť exterku v „bezpečnosť nadovšetko“ zásuvke.

4. Deň: Banatski Brestovac – Rumunsko – Berzasca

Budím sa ráno, celý doštípaný, obliekam sa a bez raňajok utekám z tejto liahne komárov. Raňajkujem až v najbližšej dedine. Po výdatných raňajkách mi už kilometre ubúdajú rýchlo, smerujem do Rumunska. Na hraniciach mi skontrolujú občiansky, buchnú pečiatku, posuniem čas o hodinu dopredu a začína Rumunská časť cyklovýletu.

Srbsko ma nejak výnimočne nezaujalo. Možno juh je krajší, no túto časť ktorú som ja prešiel, ma ničím neohúrila. Asi topka je Nový Sad, ostatné sú ozaj len polia a vojnou zničený Belehrad. Celkovo zo Srbska, ako cyklista nemám dobrý pocit, Srbsko vôbec nie je pripravené na cyklistov (často je nebezpečné) a pokiaľ sa dá, vyhnite sa tejto časti na cyklovýlete, choďte radšej rovno do Rumunska. Inak budete prenášať bicykel ponad diaľnicu, jazdiť po poliach a viackrát sa ozaj nebudete cítiť bezpečne z pohľadu premávky.

Kažodpádne, som v Rumunsku. Prekračujeme prvý karpatský priesmyk a spúšťame sa k Dunaju. Je tu príšerne teplo a málo dedín. Len tak tak zoženiem vodu predtým, než ma niekde vystrie. V prvých potravinách som kúpil 5 litrov vody a idem ďalej. Tento úsek cesty, až do Drobeta – Turnu – Severin je pre mňa osobne najkrajší úsek Eurovelo 6, ktorá sa tiahne popri Dunaji až z Nemecka. Divokosť a zároveň pokoj, úžasná nedotknutá príroda, hrady a množstvo ďalšieho je úchvatné.

Problémom úseku do Drobety je fakt, že je veľmi riedko osídlený, s malým množstvom dedín a s obchodmi zásadne na najvyššom mieste v dedine. Výhľady na Dunaj a okolitú krajinu sú síce úžasné, ale keď si máte ísť po vodu 200 výškových metrov, tak to je masaker. Na druhej strane, na tomto úseku je úplne minimum áút, tým pádom si môžete užiť cyklistiku v divočine, bez zbytočnej premávky. Myslite však dopredu na zásoby jedla a vody. Po ceste do kempu, kde dnes budem spať, sa nám ešte ukazujú takéto výhľady na hrad v Srbsku, na druhej strane Dunaja. Ževraj srbská časť eurovelo 6 je ešte opustenejšia než rumunská, niekedy tam musím ísť.

Aj napriek spaľujúcemu teplu (cca 41 stupňov v tieni podľa môjho tachometra), je tento úsek fakt dokonalý. Každú chvíľu stojím a fotím. Zastavujem v kempe za Berzascou, priamo pri vode, staviam stan a ani sa mi nechce ísť spať. Len sa kochám.

5. Deň: Berzasca – Drobeta Turnu Severin

Z Berzascy vyrážame skoro ráno, keďže dnes má byť cez 40 stupňov. Už ráno o 7:00 je horúco a tak len rýchlo hodím do seba jedlo, čo mi ostalo včera a sadám na bicykel. Takto na úvod dňa ma hneď budia dva agresívne psy a zároveň výživný kopec, no keď vystúpam na vrchol tohto krátkeho, no zato stŕmeho stúpania, privíta ma nádherný výhľad na protiľahlé Karpaty. Na chvíľu oddychujem a opäť si opakujem, že toto je jednoznačne najkrajší úsek Eurovelo 6. Aj keď je pomerne dosť kopcovitý, keďže idete po úpätí hôr, tak tie výhľady sú úžasné.

Po chvílke bicyklovania popri toku Dunaja sa spúšťam k najužšiemu miestu Dunaja, tiež nazývanému Cazanele Mari (Veľké Kotly). K tomuto miestu sa robí množstvo výletov na lodiach z prakticky každej väčšej obce v blízkosti. V tomto mieste je Dunaj široký iba 150 metrov a dosahuje hĺbku 53 metrov. Táto úžina je súčasťou vodného diela Železné Vrata, popri ktorom bicyklujem už v podstate dva dni.

Hneď za kopcom sa nachádza socha Decebala. Vo výške 40 metrov je to najvyššia skalná socha v Európe, a dokončenie tímu 12 sochárov trvalo 10 rokov (1994 – 2004). Rovnako ako ku Cazanele Mari, tak aj ku Decebalovej soche sa dá dostať aj loďou, no podľa mňa najkrajšie fotky si urobíte priamo z mosta.

Opúšťame Decebala a pomaly sa dostávame ku koncu „Dunajskej“ časti výletu. Za Eselnitou nás ešte čaká jedno stúpanie, avšak nie je to nič hrozné a potom sa spúšťame až do Orsovy. Z Orsovy do Drobeta Turnu Severin je to len 30 km, no toto boli asi najnebezpečenejšie kilometre na celom výlete. V tomto úseku sa ide po hlavnom ťahu (Cesta číslo 6), cesta je tu úzka, je tu strašne veľa kamiónov a ešte užších mostov, no proste masaker. Tu som len dúfal, že ma nič neprejde.

Na konci teto cesty, tesne pred Drobetou sa nachádzajú Železné vráta. Priehrada Železné vráta sa začala stavať už v roku 1964 a dostavaná bola v roku 1984. Toto vodné dielo má dva hydroelektrické stanice a dve komory pre lode. Postavenie tejto priehrady spôsobilo zdvihnutie hladiny Dunaja o 35 metrov v blízkosti priehrady, zároveň zatopilo 5 dedín a vysťahovalo vyše 17 000 ľudí. V dôsledku tejto priehrady bol narušený prírodný ekosystém a migrácia rýb, a aj toto je jeden z dôsledkov, prečo už na slovensku nemáme v Dunaji prakticky žiadnych jeseterov.

6. – 7. Deň: Drobeta Turnu Severin – Calimanesti

Úsek cesty popri Dunaji sme ukončili a potrebovali sme sa nejakým spôsobom prepraviť ku Karpatom, pretože nechcelo sa nám 200 km bicyklovať cez nezáživnú rovinu. V Rumunsku to nie je také easy ako by sa mohlo zdať. Vlaky chodia len ráno o 6 alebo večer o 22, FlixBus chodí len na trase – Bukurešť – Bratislava a lokálne autobusy vám bicykel nevezmú. A tak sme sa rozhodli to risknúť vo vlakoch. Vlaky s miestom pre bicykle tu nenájdete a tak len nastupujeme do vlaku a uvidíme čo a ako. Korupcia v týchto končinách v spojitosti s prepravou bicyklov vo vlaku skončila v momente, keď zaviedli elektronické systémy evidencie lístkov. Za lístok na bicykel sme vo vlaku platili 12 eur za jednu cestu, čo je ozaj šialene veľa, no ani to nebol lístok, skôr pokuta, že sme nastúpili do vlaku kde sme nemali. Kvalita cesty ? Otrasná. Vlaky v Rumunsku fakt nie sú pre začiatočníkov 😀

Večer, po ceste do kempu z vlakovky zisťujem, že mi skolabovala zadná brzda. Akonáhle ju stlačím, tak len cvakne a nebrzdí, bicykel ide ďalej. V mechanickej kotúčovej brzde praskla pružinka. Takúto pružinku tu nemám šancu zohnať. Volám domov, že čo s tým. Na druhý deň mám zrealizovať zjazd z 2000 metrov pomaly na úroveň mora len s jednou brzdou ? Po krátkom calle s rodičmi, ktorí mi povedali, že si kupujem lacné šmejdy čo nič nevydržia, som zhodnotil, že to vyskúšam.

8. – 9. Deň: Calimanesti – Transfagarasan – Fagaras

Kráľovská etapa tohto výletu. Áno, tešil som sa do Delty Dunaja a tešil som sa aj na cyklistiku po pobreží čierneho mora, no prejsť tento kopec posiaty medveďmi bol môj sen, od kedy som si plánoval Rumunsko. Začíname v Calimanesti, kde nás doviezol vlak a bicyklujeme po južnom úpätí Karpát. Predtým, než vyjdeme na Transfagarasan, musíme sa dostať na jeho začiatok do mesta Curtea de Arges. Už tento úsek cesty bol masaker, stúpanie často prekračovalo hranicu 20% a striedal sa luxusný eurofondový asfalt s pôvodnými rumunskými okreskami.

V Curtea nakupujem zásoby, chcem totižto prespať niekde pod vrcholom. Od začiatku stúpania sú pri ceste kilometrovníky, ktoré ma demotivujú tým, že na vrchol je to ešte cez 70 km. Zároveň ma všade upozorňujú značky o prítomnosti medveďov. Ale vravím si, že šanca, že stretnem medveďa tu, je minimálna.

Postupným stúpaním sa dostávame k oficiálnemu sídlu grófa Draculu (nie, nie je to hrad Bran, ale pri ňom budem na druhý deň 😊 ) a náznaky že sa blížim, sú nespochybniteľné. Transylvánske hotely a nad nimi hrad. Hrad sa týči na kopci a treba uznať že história a povesti tohto hradu sú hrôzostrašné avšak fascinujúce, no z pohľadu fotogenickosti nájdete v transylvánií určite aj krajšie hrady.

Stúpame ďalej týmto nekonečným stúpaním. Odhaľuje sa pred nami panenská príroda rumunských karpát, tie výhľady sú ozaj neuveriteľné, neviem ich ani popísať, radšej si pozrite nižšie fotky.

Z tejto idylky ma však budí kolóna stojacich vozidiel. Čo sa deje ? myslel som že nejaká tragická nehoda, no bol to len prvý z 24 medveďov, ktoré som počas prechodu Transfagarasanu stretol. No otázka bola, čo teraz ? 500 metrov predomnou leží medveď na obrubníku a cesta tu má dokopy tak 4 metre. To neutečiem. Neuveríte, ale zachránil ma nápad so štítom z auta. Ako to fungovalo ? Medzi Vami a medveďom vždy musí byť auto, aby tvorilo kvázi štít, proti medveďovi. Buď to že si Vás medveď vôbec nevšimne, alebo ak si všimne, tak musí obiehať auto (neviem či by mi toto pomohlo) Takto to fungovalo v praxi.

Medveďov je tu inak strašne veľa. Ja som ich celkovo stretol 24 počas tohto prejazdu.

Približne v polovici stúpania je jazero Vidraru s rovnomennou priehradou. Táto je však obrovská, zdá sa mi x-krát vyššia ako železné vráta. Možno nedrží takú masu vody ako železné vráta, no tá výška je ohromujúca.

Okolo priehrady sa cesta príliš nedvíha a viac menej sa stále ide po rovine, no akonáhle obkrúžite Lacul Vidraru, tak sa začína ten pravý Transfagarasan. Ja si však vrchol nechávam na ďalší deň, lebo dnes hlásia búrky a tak kempujem priamo v srdci rumunských karpát. Druhý deň vstávam skoro, je mi strašná zima a je rovnako zamračené ako včera, ale aspoň neprší. Prechádzam popod tunely z ktorých lejú litre vody.

Popri mostoch po ktorých by ste nikdy nechceli kráčať.

A kvapká na mňa voda z nádherných vodopádov.

Až sa dostávam tesne pod vrchol a otvárajú sa mi nádherné výhľady na okolitú krajinu a na celé stúpanie. Dokopy má Transfagarasan cez 115 km ale určite stojí za to. Dal ho postaviť ešte za svojich čias v rokoch 1970-1974 Nicolae Ceausescu cez pohorie Munti Fagaras, pričom na to, aby táto cesta vznikla, bolo odpálených približne 6 miliónov kilogramov dynamitu a zomreli tu stovky ľudí pri stavbe tejto cesty. Výsledok je však dokonalý. Iba sa môžem stotožniť s výrokom Jeremyho Clarksona z Top Gearu, je to ozaj najkrajšie stúpanie na svete.

Na to, aby som sa dostal na vrchol, musím ešte prejsť tunelom a potom konečne, po stovkách kilometrov od kedy som vyrazil z Bratislavy, sa mi ukáže jazero Balea a vrchná stanica lanovky. Je tu príšerná zima a tak len si dávam čokoládu z miestných stánkov, rýchlo to pofotím a už sa púšťam dole kopcom. Zjazd bol dokonalý, nekonečný, stretol som ešte 4och medveďov a asi prvý krát v živote som bol unavený zo zjazdu. Milión zákrut, všade treba brzdiť, byť v strehu, cesta je na viacerých miestach rozbitá, fakt to bolo únavné, ale na druhej strane úžasný zážitok.

Inak, zadná brzda nebrzdila vôbec, respektíve keď sa nejak zlámaná pružinka vzpriečila, tak brzdila ale ozaj len trošičku, ani na rovine ma nezabrzdila. Čiže som celý transfagarasan zišiel s jednou brzdou. Nebolo to jednoduché, ale prežil som a pochopil som prečo sa na bicykel dávajú dve nezávislé brzdy. Zjazdom z Transfagarasanu som oficiálne vstúpil do transylvánie a po lokálnych cestičkách sa prepravil do Fagarasu. Veľmi sympatické mesto, s množstvom kontrastov. Na jednej strane krásny kostol a hrad, na druhej strane rozbité bytovky. Ja si na počesť dokončenia tejto kráľovskej etapy kupujem tyčinku fagaras.

10. Deň: Fagaras – Bran – Brasov

Z Fagarasu sa opäť vraciam do Karpát a smerujem ku hradu Bran. Prechádzam cez túto oblasť tesne po silných dažďoch a záplavach čo tu boli. Na strhnuté mosty a zaplavené domy sa ťažko pozerá.

Po chvíli však prechádzame cez Karpaty a sme pri hrade Bran. Hrad, ktorý vlastne nie je oficiálnym sídlom Draculu, ale je to presne ten hrad, ktorý ku transylvánií patrí. Jedna vysoká vežička a okolo nej menšie, s pekným nádvorím.

Z Branu sa presúvam do Brašova. Po ceste sa týči na kopcoch množstvo hradov, toto je pravá transylvánia.  Brašov má veľmi  pekné historické centrum, ani by som nebol povedal, že som v Rumunsku. Historické budovy a kostoly sú dopĺňané modernými domčekmi a celkovo toto mesto na mňa pôsobilo veľmi príjemne.

10. – 11. Deň: Brasov – Braila – Tulcea

Táto etapa ma mala dostať až do Delty Dunaja. Na to aby som sa dostal až do magickej delty, kde sa vlieva Dunaj do Čierneho mora, som musel opäť prejsť Karpaty, hoc už nie tak vysoké ako transfagarasan a potom prebicyklovať hornatú časť až do Tulcei. Ono sa to na mapách zdá ako rovina, ale len na etape Brasov – Tulcea som nastúpal vyše 2500 výškových metrov.

Prichádzam do Braily, mesta cez ktoré preteká Dunaj a zároveň v tomto mieste Dunaj vytvára v podstate z celej tejto časti Rumunska jeden veľký ostrov. Na druhú stranu sa dá dostať iba kompou. Prišiel som ku kompárom a tí mi hovoria, že keďže som len sám, tak sa im nevyplatí ísť somnou na druhú stranu, ale že povyše je rozostavaný most, tak že môžem ísť cez neho. Očakával som, že to bude most podobný tomu na Transfagarasane, no čakala ma monumentálna stavba za 500 miliónov eur. Ešte nebol oficiálne otvorený, ale rumuni po ňom jazdili. Tento most teda raz a navždy spojil Deltu Dunaja s pevninou. Za mostom však začína nekonečné hore dole až kým neprídem do Tulcei.

Tulcea ma víta hustou premávkou, promenádou s krásnym výhľadom na Dunaj, no na druhej strane so smutnými pohľadmi na rozbité apartmány, ktoré už to najlepšie majú za sebou. Po promenáde prichádzam k symbolickému kilometru 0, som tu, na konci sveta. Pred necelými dva týždňami som vyrazil z Bratislavy, prekľučkoval celé Rumunsko a som v kilometri 0. Ďalej už len loďou.

Ešte som si urobil výšľap na vyhliadku nad mestom, na promenáde som pokšeftil zajtrajší výlet do Delty Dunaja loďou. Celodenný výlet (12 hodín) aj s obedom za 50 eur, no neber to. Prichádzam do môjho kempu na druhej strane Dunaja, rozkladám stan, idem sa okúpať do Dunaja,  jem a teším sa na zajtrajší deň bez bicykla. Zaspávam pri výhľade na osvietenú rozhľadňu s nápisom Tulcea.  

12. Deň: Delta Dunaja – Loďou

Ráno o 8:00 idem na trajekt, bežím do Lidlu pokúpiť rýchle cukry, po ceste ma naháňa pes a kôň, sú celkom synchronizovaní a ja bez bicykla len skáčem k vode a skrývam sa pod stromom. O 9:00 nasadám na loď a od začiatku sa mi rýchlosť tohto malého člnu zapáčila. Plavím sa po Delte Dunaja, obzerám si všetku faunu a flóru čo tu rastie a žije a cítim sa ako objaviteľ na Amazonke.

Sprievodca nás ťahá rôznymi miestami, ukazuje nám obrovské kŕdle pelikánov, jazerá, ktoré vyzerajú ako more, lebo nevidno ich konca a sem tam zájde s nami aj do takej bažiny, že musíme cúvať.

Po asi dvoch hodinách prichádzame do Mila 23. Dedina v Delte Dunaja, bez prístupu po ceste. Rozprávam sa s domácimi, že už Caucaesko chcel urobiť cestné prepojenie v Delte, no nestihol. Najväčší problém domáci vnímajú v tom, že napríklad rýchla pohotovosť k ním príde o hodinu. To už môže byť neskoro a tak radšej sadajú do svojich člnov a letia do Tulcei. V obci majú 2 autá a tie si ľudia zdieľajú, viac aut tu netreba, na čo, nie sú tu cesty, za to loď je nevyhnutnosť.

Delta Dunaja je inak úžasné miesto, je to taký iný svet, ideálny na meditovanie, je tu neuveriteľný kľud a žije si to tu svojím životom. Kravy tu neprechádzajú cez cestu, ale cez jedno z mnohých ramien Dunaja.

Počkáme kým prejdú a už sa lesnatá časť delty mení na „leknitú“. Lekná sú tu úplne všade, len pomedzi ne je vyjazdená cesta, kade chodia lode. Inak týchto riečnych rastlín je tu strašne veľa, kapitán stále vyťahuje lodnú vrtuľu z vody a strháva z nej tieto nánosy.

Zrýchľujeme, s loďou začína natriasať. Všadeprítomné vlny naznačujú len jedno, Dunaj sa oficiálne vlial do mora a už brázdime čierne more. Posledný maják nanačuje, že oficiálne sme v Čiernom mori. V ďiaľke vidíme loď a približujeme sa k nej, až keď sme od lode na dosah ruky, zisťujeme, že ide o potopenú loď Turgut S. Kapitán hovorí že to je rumunský titanic a púšťa nám pesničku z tohto filmu pričom obkružuje loď.

Bolo nám povedané, že ak budeme mať šťastie uvidíme aj delfínov. Mal som to šťastie. Tá čierna plutva nad vodou je delfín.

Následne zastavujeme v Suline na pláži, kde si dávam 2 hodinový oddych pri vode. Sú tu viac menej len domáci a je to ozaj najodľahlejšia pláž na akej som kedy bol.

13. – 15. Deň: Tulcea-Constanta- Bukurešť

Po návrate z delty som si bol ešte večer nakúpiť jedlo a ráno som bol pripravený na presun pozdlž pobrežia do Constanty. Presun po pobreží bol náročný, teploty na slnku boli vysoko nad 40 stupňov a ja som sa túlal po opustenom rumunskom vidieku.V Jurilovca som zabočil doľava, smerom ku archeologickému nálezisku. Nemyslel som si, že uvidím niečo zaujímave, čakal som len tri kamene v zemi s informačnou tabuľou. Bolo to viac kameňov v zemi s informačnou tabuľou, avšak s neuveriteľnými výhľadmi na čierne more. Neviem, kto to tu mal postavené, či Rimania, alebo kto, ale závidím im. Tie výhľady sú úžasné.

Po ceste späť pri mne zastavilo čierne Audi. Nikto nikde, len ja, čierne Audi bez ŠPZ a bez šance utiecť, keďže ku tomuto nálezisku išla len strašne rozbitá poľná cesta. Audi zastavilo stiahlo okná a vravím si, že toto je môj koniec. Nebol, pozdravili ma veľmi milí rumuni, posunkami sme spolu pokecali a dali mi ovocie.

Pokračujem ďalej do Constanty, po ceste mi začne pískať mobil. Rumunská meteo služba ma informuje, cez strašne hlasné upozornenie že blížia sa ťažké búrky a treba byť opatrný. Fakt to tak bolo. Len tak tak som sa stihol skryť. Prečkal som búrky, prešiel ešte 2 kopce a už prichádzam na Mamaia – Sat, asi najznámejší pláž v Constante. Tu je to ako iný svet prebieha tu masívna výstavba, všade komercia, všetko je tu tak nové a luxusné a na pomery Rumunska drahé. Úplne opačný svet ako delta a to tieto miesta sú len 150 km od seba. More je tu príjemné a tak sa hádžem do vody a už len oddychujem.

Trávim tu deň a pol a potom idem do centra Constanty. Centrum je veľmi pekné, historické, takéto mesto by sa ani v Taliansku nestratilo. Historické budovy, kostoly, mešity a ikonické kasíno pri mori (ktoré je samozrejme v rekonštrukcii).

Promenáda v Constante mi pripomína luxusnú a lukratívnú francúzsku rivieru, more je tu priezračné.

Z constanty to už nehrotím, a idem vlakom do bukurešti, ono totižto ani priamo sa na bicykli nedá dostať do hlavného mesta cez Cernavoda. Musíte to obísť a to mi prišlo zbytočné. Beriem vlak  a do 2 hodín som v Bukurešti.

Výhodou je, že ma vlak zaviezol až do centra a tak nemusím kľučkovať pomedzi divokú premávku tohto 2 miliónového mesta.

Obzerám si ďalšie Caucaescovo veľdielo, budovu parlamentu, jednu z najväčších budov na svete. Táto budova sa rozkladá na ploche 340 000 m2 a jej stavba stále v prepošte na dnešnú menu neuveriteľné 3 miliardy eur. Pri budovaní bulváru s výhľadom na túto budovu bolo zbúraných niekoľko budov. Je to však ozaj majestátne dielo.

V Bukurešti si ešte obzerám víťazný oblúk a obrovské námestie s fontánami, no Bukurešť ako mesto sa mi moc nepáčilo. Asi je to skreslené tým, že toto miesto ozaj nie je stavané pre cyklistu, ale celkovo mi toto mesta prišlo ako značne poznačené totalitným režimom.

Poslednú noc spím v kempe na kraji Bukurešti a ráno už idem na FlixBus, ktorý ma vezme priamo z Bukurešti aj do Bratislavy aj s prepravou bicykla. Tá cesta inak bola masaker, 20 hodín v autobuse, po rumunských cestách bez dialníc, otras. Ale som doma.

Záver

V čase, keď píšem tento článok, tak už je približne pol roka od tohto výletu, no vždy keď si pozriem fotky z Rumunska, tak stále sa cítim ako keby som cez túto nádhernú a ešte nie úplne prebádanú krajinu cestoval. Keď som písal záverečnú časť o cyklovýlete po Švajčiarsku tak som viac menej uzavrel, že Švajčiarsko je pre každého, kto nemá problém si priplatiť za výlet (hoci aj na bicykli) a zároveň platí, že je to jedna z najkrajších krajín na svete.  

Výlet po Rumunsku už bol trochu iný, pre mňa to bol určite najlepší a najdobrodružnejší výlet aký som kedy zažil a zatiaľ môj najlepší zážitok v živote. Podobne ako vo Švajčiarsku uvidíte krásnu prírodu, nádherne scenérie sú ozaj v každom kúte tejto krajiny, no na druhej strane cítiť, že Rumunsko nie je tak vyspelá krajina. A preto tento výlet nemusí byť pre každého, hoci po tomto výlete ozaj milujem Rumunsko a chcem sa sem vrátiť, tak nebudem Vám tu rozprávať rozprávky.  Pokiaľ však ste ochotní prekusnúť nástrahy, v podobe psov, medveďov, ktorí vás ponaháňajú, vodičov, ktorí sa všetci tlačia na jednej ceste a nerešpektujú cyklistov, rozbitých lokálnych ciest, extrémne kontrastných miest (pol mesta New York, pol mesta rozbité ako po vojne), nedostatku potravín a nevyhovujúcej infraštruktúre (či cestnej ale aj železničnej – v Rumunsku ozaj neplatí, že vlak ide do každej dediny, vlak ide málo kde, a ide len ráno a večer, to isté platí o autobusoch) tak Vám zaručujem, že Rumunsko bude najlepší výlet, aký ste kedy zažili. Ako som však uviedol, nie je to taká usporiadaná krajina ako Švajčiarsko, no mne osobne sa táto krajina páči omnoho viac ako Švajz, určite sa sem chcem vrátiť a každému, kto prekoná vyššie uvedené nástrahy, tento výlet odporúčam všetkými desiatimi, je to životný zážitok. Ako mi raz jeden dobrý kamarát povedal, nie je dôležité či máš pekný alebo zlý zážitok z výletu, najdôležitejšie je, aký je zážitok intenzívny, pretože na intenzívne zážitky nikdy nezabudneme. A to presne zažijete v Rumunsku, to vám garantujem 😊

Dávajte si na seba pozor a cestujte na bicykli!

Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja Bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja

Dostať sa do Budapešti na bicykli bol pre mňa projekt na ktorý som nikdy nemal čas. V hlavnom meste Maďarska som bol už autom, vlakom, autobusom a aj bicyklom (keď som išiel z Rumunska domov), no nikdy som nebol celú cyklotrasu z Bratislavy do Budapešti po Eurovelo 6 na bicykli.

Rozhodnutie vydať sa na túto túru padlo v apríli a tak som bral ešte zimný spacák. Plán? Jednoduchý, prvý deň potiahnuť čo najďalej, druhý deň dôjsť do Budapešti, pozrieť si mesto, prespať niekde na blízku a vrátiť sa na tretí deň domov. Dalo by sa aj druhý deň vrátiť, ale chcel som si ešte užiť večerné mesto.

Cestu som mal rozdelenú na také pomyselné tri úseky. Bratislava – Komárno. Komárno – Štúrovo a Štúrovo – Budapešť. Prvý úsek z Bratislavy do Komárna už asi väčšina z nás prešla. Podrobný opis cesty sme písali v osobitnom článku. V tejto časti už spomeniem len konkrétne tipy a rady. Ak chcete mať čo najrovnejšiu cestu (myslím nerozbitú) choďte z Bratislavy po Petržalskej hrádzi ku Danubiane a potom do Vojky nad Dunajom. Z Vojky ide kompa (bezplatná) na druhú stranu Dunaja.

Následne už celú cestu pôjdete po ľavom brehu Dunaja, keďže je tu natiahnutý úplne nový asfalt. V Gabčíkove si pozrite Vodné dielo z rozhľadne a vydajte sa opäť smer Komárno. V Sape zídite na hlavnú cestu (cyklotrasa je nedokončená a vhodná skôr pre gravel). V Medveďove o 5 km vyjdete opäť na cyklotrasu. Nemusíte sa báť, tu po hlavnej dokopy nič nechodí. Následne nekonečnými rovinami, no aspoň po luxusnom asfalte dobicyklujete až do Komárna. V Komárne si pozrite centrum, mosty spájajúce Slovensko a Maďarsko a sútok Dunaja a Váhu.

Z Komárna do Štúrova sa viete dostať aj po maďarskej strane aj po slovenskej. Opätovne podrobný opis trasy sme zhrnuli v tomto článku. Ak máte cestný bicykel, choďte radšej po slovenskej strane, maďarská je dosť podrytá koreňmi. Po ceste sa zastavte v archeologickom nálezisku – Kelemantia, pozrite si najjužnejší bod Slovenska pri Patinciach a určite neobíďte vyhliadkovú vežu spojenú s parkom v Kravanoch nad Dunajom. Táto obec sa mi veľmi páčila.

Neďaleko tejto obce som dokonca našiel v Dunaji mušle. Vedeli ste, že v Dunaji sa dajú nájsť mušle ? Pre mňa to bola novinka.

No a druhú časť končím v Štúrove. Mimo parádnych kúpalisk za rozumné ceny, sa určite prejdite po promenáde a odfotťe sa s dominantou Štúrova/Ostrihomu – Bazilikou týčiacou sa na kopci.

Keďže som šiel v Apríli a vonku bola jednoducho ešte dosť zima a všetky kempy zatvorené, tak som šiel štýlom wild-campingu. Cca 170 km od Bratislavy je veľmi dobré miesto na prespanie na divoko, aj samotní maďari tu kempujú často. Ozaj je to nerušené miesto, hneď pri vode a len cca 1 km od cyklotrasy, nemusíte teda zachádzať nikam do lesa a podobne. Link prikladám TU.

Posledných cca 60 km budete kopírovať Dunaj, ktorý tu prechádza pomedzi hory. Výhľady sú úžasné, vietor málo kedy fúka a tak cesta Vám zbehne ozaj rýchlo. Po ceste som sa ešte zastavil vo Vyšehrade, no a potom priamo do Budapešti. Ešte sa oplatí spomenúť, že ak pôjdete cez Vyšehrad, tak väčšinou sa ide po ceste, sem tam nejaká cyklotrasa, no ľavý breh cez Szob, má po celej dĺžke cyklotrasu. Inak teraz nedávno otvorili nový cyklomost medzi obcami Chľaba a Szob a tak je už v podstate jedno či idete ľavým alebo pravým brehom (predtým sa to muselo obchádzať cez Salku).

Posledných cca 20 km sa už napojíte na cyklotrasu, ktorá Vás privedie až ku parlamentu v Budapešti. O tom, čo vidieť v Budapešti už bolo napísané veľmi veľa a tak ja vypichnem len tie top miesta pre cyklistov. Určite prebicyklujte pravý breh Dunaja s výhľadom na parlament, prejdite krížom krážom Margit-sziget (Japonské záhrady a celkovo má tento ostrov úžasnú atmosféru), ak ste vrchári, môžete si urobiť aj tri výšľapy ku Rybárskej bašte, k hradu a na vyhliadku Citadella.

Následne prejdite starým lanovým mostom – Széchenyi Lanchíd na druhú stranu Dunaja a tam sa ešte pobicyklujte po nábreží popred budovu parlamentu a výlet zakončite pri Szent István Bazilika.

Domov sa môžete vydať po tej istej ceste, alebo po druhom brehu, prípadne vlaky chodia každú chvíľu. Ak chcete ísť čo najlacnejšie, nekupujte si lístok na priamy vlak Budapešť – Bratislava – vyjde to draho. Radšej choďte vlakom Budapešť – Ostrihom/Szob, pár km prebicyklujte na Slovensko a potom vezmite vlak na úseku Štúrovo – Bratislava.

Prajem Vám krásny výlet do hlavného mesta Maďarska a keď budete mať akékoľvek otázky, kľudne píšte do komentárov alebo do správ.

GPX Súbor – Bratislava – Budapešť

V posledných dňoch prebieha veľká diskusia na sociálnych sieťach, ale aj vo verejnom priestore ohľadne novej cyklotrasy na nábreží Dunaja. Cyklisti vravia, že to je úplna paráda, ktorá zvýšila ich bezpečnosť pri presune touto oblasťou a vodiči áut zas hovoria, že to je úplny nezmysel, ktorý iba vytvára kolóny, keďže cyklisti po tejto cyklotrase nechodia. Taktiež navrhujú iné riešenia ako túto situáciu riešiť ako napríklad len vyznačiť cyklopruh na ceste, ale ponechať dva jazdné pruhy.

My nechceme posudzovať, či išlo o dobrý, alebo zlý nápad, no chceme Vám predstaviť čísla, ktoré spracovala Cyklokoalícia, názory odborníkov z oblasti cestnej dopravy a v neposlednom rade Vám ukázať, na čo sa táto cyklotrasa napája a kam sa s ňou viete dostať.

Kde sa nachádza táto cyklotrasa?

V prvom rade sa patrí túto cyklotrasu predstaviť. Pôvodne bola cesta na Rázusovom a Vajanského nábreží v obidvoch smeroch dvojprúdová. V auguste prišiel primátor Bratislavy Matúš Vallo s projektom, ktorý by z jedného jazdného pruhu urobil cyklotrasu a autám odporúča chodiť cez obchvat po Einsteinovej. V septembri je už cyklotrasa hotová, pričom táto cyklotrasa tvorí spojnicu medzi Starým mostom a Mostom SNP. Ide o približne kilometrový úsek cesty.

Čo hovoria odborníci z oblasti dopravy ?

Názory v tomto prípade nie sú jednotné, no na základe analýzy viacerých odpovedí rôznych odborníkov, môžeme konštatovať, že mierna väčšina hovorí, že na takúto zmenu Bratislava nie je pripravená. Odborníci zhodnotili, že v tejto oblasti je stále pomerne veľká premávka, ktorej odklonenie na obchvat Einsteinova nič nerieši, keďže Einsteinova býva už samo o sebe preplnená a premávka je v tejto oblasti spomalená. Ďalej uvádzajú, že cyklisti majú možnosť ísť po druhej strane Dunaja a tak tento úsek obísť. Odborníci sa zhodujú na tom, že toto riešenie nie je najšťastnejšie aj s ohľadom na to, že autobus musí stáť v zápche. Záver teda je, že takáto zmena spôsobuje zbytočné zápchy a odporúčajú riešiť tento problém vytvorením zmiešaného cyklo-bus pruhu, prípadne ponechania dvojprúdovej cesty s vyznačením cyklotrasy (no bez umiestnenia obrubníkov).

Čo hovoria čísla Cyklokoalície ?

Cyklokoalícia vykonala dňa 8.9.2023 krátke sčítanie dopravy. Sčítanie u cyklistov prebiehalo v čase od 16:10 – 18:10 a v prípade automobilov v čase od 16:10-17:10. Podľa údajov Cyklokoalície prešlo za hodinu po cyklopruhu celkovo 178 cyklistov a po ceste prešlo za hodinu 1328 automobilov. Treba však upoozorniť, že ide o úplne novú cyklotrasu, o ktorej ešte veľa ľudí nevie a teda relevantnejšie sčítanie príde až s odstupom času.

Kam ďalej z tejto cyklotrasy ?

Pokiaľ sa pýtate, kam sa vybrať na výlet z tejto cyklotrasy tak máte hneď niekoľko možností.

Pri moste SNP prejdite na druhú stranu a po Dvořákovom nábreží sa vyberte smerom k mostu Lafranconi. Prechádzať budete popred RiverPark a následne sa viete dostať napríklad ku hradu Devín, alebo prejsť cez most Lafranconi na známu cyklotrasu Eurovelo 6, ktorou sa viete dostať buď do Rakúska (a pokračovať až ku Francúzskemu pobrežiu) alebo do Maďarska (a pokračovať až do Delty Dunaja v Rumunsku).

V opačnom smere máte možnosť prejsť popred Euroveu, cez novo vznikajúci Downtown Bratislavy a následne po Prístavnej sa dostať až ku Prístavnému mostu. Z tejto oblasti sa už viete vybrať po ľavom brehu Eurovelo 6 napríklad do Gabčíkova, Komárna Budapešti.

Ďalšou možnosťou je na Šafárikovom námestí, pri Univerzite Komenského prejsť cez Starý most na druhú stranu Dunaja a opäť sa vybrať po Eurovelo 6 buď smer Rakúsko alebo Maďarsko.

Cieľom tohto článku nie je zhodnotiť, či vznik tohto nového cyklopruhu je dobrý alebo zlý nápad. Cieľom tohto článku bolo poskytnúť aspoň aký taký pohľad obidvoch strán na tému, ktorá rezonuje na verejnosti. Zároveň, keď už tu tento cyklopruh máme, tak využívajme ho najviac ako sa dá a možnosti ako ho využiť sme vám uviedli vyššie.

Bicyklujte!

Situácia v októbri 2022 bola kritická. Uvedomoval som si, že zima prichádza, ráno boli všade hmly a teplota okolo 5 stupňov. V škole som mal kopec nesplnených povinností, z diplomovky som mal napísané asi dva riadky a tak som sa rozhodol, že je pravý čas ujsť pred povinnosťami. Zavolal som kamarátovi, ktorý bol na Erazme v Rijeke, že či nedáme stretko v Záhrebe. Vraví mi, že jasné, v piatok sa vidíme v Záhrebe. Zobral som si absenčky v škole a 13teho októbra som sa vybral na výlet cez 5 krajín bicyklom do Záhrebu.

Bude to len trojdňový bikepacking a tak som príprave nevenoval extra pozornosť. Zbalil som sa do dvoch tašiek, napustil fľaše s vodou, premastil reťaz a sadol o 7mej ráno na bicykel. Vychádzam z Bratislavy, prechádzam cez Petržalku a už sa fotím pri prvej hraničnej značke. Ahoj Rakúsko. Toto sú cesty, ktoré mám prejazdené krížom krážom a tak len sa snažím udržať rozumnú kadenciu, aby mi nebola zima. Sem tam aj vykukne slniečko.

Od Zurndorfu sa počasie kazí, extrémna hmla všade. Akonáhle prichádzam do oblasti Neusiedler see (Monchhof, Frauenkirchen atď) tak je hmla tak hustá, že som vďačný za cyklotrasy, lebo viditeľnosť je pár metrov. Ozaj som rád, že som nemusel ísť po cestách.

Prichádzam k hraniciam v Pamhagene, fotím sa pri ďalšej hraničnej značke. Ahoj Maďarsko. Na hraniciach ešte dávam rýchly pokec s rakúskym hraničiarom. Hovorí mi, že možno sa stretneme v Záhrebe, lebo že cez víkend je tam pretek, kde sa on chystá.

Po Pamhagen som cestu poznal, no v Maďarsku som v tejto oblasti nebol a tak musím sem tam pozrieť aj na mapy. Sem tam sa ide po cyklotrase, sem tam po ceste. Zastavujem vo Fertode, je tu kaštieľ/palác Esterhazyovcov zahalený v hmle. Palác má 126 izieb. Za zmienku stojí najmä Banketová miestnosť, ktorá má na strope maľbu Apolla v jeho voze. Veľká knižnica obsahuje takmer 22 000 zväzkov a je ozdobená písmenom „E“, ktoré predstavuje rodinné priezvisko. No na nádvorie nemôžete ísť s bicyklom a tak kašlem na to a idem ďalej.

Maďarsko je extrémne monotónne. Ozaj je to čistá rovina, sem tam nejaký menší kopec, ale inak rovná cesta medzi poliami. A tak sa len pozerám na preorané polia a začínam sa trošku nudiť. Jediné, čo ma utešuje, je postupne sa skracujúca vzdialenosť do Szombathely. Taký väčší miľník na ceste. Vietor mi fúka do ksichtu celú cestu a začínam byť mierne nasratý a hladný. A tak som zhodnotil, že najlepšie bude sa najesť v dedine zvanej Vasasszonyfa. Je vám asi jasné, že tu bol jeden obchod, kde bol jeden chlieb, jedna šunka, jedna sladká voda a jedna cibuľa. Všetko som kúpil a dal som si obed. Cibuľu som jedol ako jablko.

Najedený som prišiel do Szombathely a vravím si, že pôjdem pozrieť centrum. Však toto mesto má každý uložené len ako tranzitné mesto cestou do Chorvátska a nikto tu nezastavuje. Nečudujem sa, je tu jeden kostol a to je tak všetko. Inak celkom špinavé mesto. Asi som už trošku rozmaznaný z cesty po Švajčiarsku, no už si to pýta nejaké rozptýlenie.

Smerujem na juh a prichádzam do Orsegi Nemzeti Park. Tu už začínajú aj také mini kopčeky, ale hlavne začína les. Konečne niečo iné ako pole. Nálada sa mi razom dvíha, slniečko krásne svieti a užívam si prejazd týmto parkom. Sem tam aj zamučí nejaká krava a už som ako v Švajčiarsku. Ubytovanie mám booknuté v Bajansenye približne za 18 eur na noc. Po 200 km sa mi nechcelo ležať vonku na zemi, keď má byť okolo 2 stupňov ráno.

Druhý deň sa budím opätovne do chladného rána, no dnes to už snáď potiahnem až do Záhrebu. Prechádzam ešte cez park Orsegi Nemzeti. V rannej hmle vyzerajú kravy pasúce sa na poli ozaj hororovo.

Akonáhle som vyšiel z tohto parku, tak cesty sa ozaj rapídne zhoršili a tak som zhodnotil, že asi bude lepšie tých 5 km potiahnúť po hlavnom ťahu a budem dúfať že moju blikačku kamionisti uvidia.

Kamionisti ma videli a tak som okolo 10tej ráno v hustej hmle minul značku ďalšej krajiny. Ahoj Slovinsko. Síce tu budem len pár kilometrov, no počíta sa. Kúpil som si v Spare Jaffa cakes, dal rýchlu desiatu a už som vyše 40 kilometrovou rýchlosťou trielil do Chorvátska.

Pred 11tou ráno vstupujem do ďalšej krajiny. Tá Európska únia je ozaj paráda. Na bicykli, som za 1,5 dňa išiel cez 5 krajín. Ahoj Chorvátsko teda.

Od začiatku cesty som mal na smerovníkoch značku Záhreb a tak som ani nemusel pozerať do máp. Infraštruktúra v Chorvátsku je taká dvojaká. Na niektorých úsekoch máte ozaj širokú krajnicu, ktorá je prezentovaná ako cyklotrasa a je ozaj bezpečná. No niektoré úseky (vjazd do Záhrebu) sú ozaj cyklistická samovražda.

Výhodou októbrového chorvátska je, že tam nikto nechodí. A tak aj hlavné ťahy sú prázdne. Len zopár áut a kamiónov ma obehne. Vchádzam do Čakovca a hneď sa napojím na cyklo-obchvat, ktorým obídem mesto. Kamarát mi vravel, že v Čakovci nič nie je, uveril som, no to, že vo Varaždine nič nie je som neuveril. Varaždin má veľmi pekné centrum a hlavne Stari Grad, je niečo, prečo sa Vám oplatí tu zastaviť.

Za Varaždinom prichádza najkrajšia časť, kde začínajú menšie kopce a cesty vchádzajú do hôr. Konečne sa rozpustila hmla a tak vidím aj na viac ako 100 metrov. Kopce si užívam. Po stovkách kilometrov po maďarských priamkach je toto úplne dokonalé.

Tento úsek som ozaj preletel a tak okolo 14:00 sa fotím pri značke Zagreb. Síce prichádza najhoršia časť a to prejsť mestom, ktoré ma minimum cyklotrás, no za 1,5 dňa som prišiel do hlavného mesta Chorvátska. Kamarát mal prísť na hlavnú stanicu a tak ma čakal ešte vyše hodinový prejazd Zahrébom. Ľutujem, že som nevzal vlak, ozaj som mal strach.

Záhreb, hlavné mesto Chorvátska. Mesto má rozlohu 641,29 km² a žije tu viac ako 800 tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti 1,2 milióna. Leží na rieke Sáve, južne od pohoria Medvednica. V Záhrebe by ste mali vidieť najmä Záhrebskú katedrálu – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie – tá sa stále opravuje, niečo ako Sagrada Familia v Barcelone. Keď som bol v Záhrebe, tak bola obohnaná lešením a pred ňou bol postavený Zagrebački Mamut (žeriav, čo ničí fotky). Viac o Záhrebe si môžete prečítať tu.

Od katedrály sa vyberte cez Tržnicu Dolac na západ a po chvíli prídete ku Kostolu sv. Marka. Toto je podľa mňa highlight celého Záhrebu. Škrídle na tomto kostole vytvárajú erb mesta Záhreb a vyzerá to ozaj perfektne. Tržnica Dolac znie tak dosť honosne ale reálne ? (viď foto nižšie).

Od Kostola sv Marka som sa spustil po mačacích hlavách na Trg Bana Josipa Jelacica. Toto je akési hlavné námestie v Záhrebe a je to celkom pekné. Akože nič výnimočné, klasika, nejaká socha a veľké námestie kde stoja električky. Z tohto námestia však určite choďte smerom ku hlavnej stanici (Glavni Kolodvor). Po ceste idete cez ozaj pekný park s niekoľko 100 ročnými stromami.

Na konci parku prídete ku Múzeu umenia a remesiel. Umenie ma moc nebaví a preto som múzeum nenavštívil, no je to pekná budova.

No a prehliadka Záhrebu končí pri hlavnej stanici.

Čo ešte odporúčam pre vrchárov, je vybehnúť na kopce za Záhrebom. Mňa tiež lákali, ale kámoš z Erazmu rozhodol, že to nemám hrotiť a že radšej si sadneme na pivo a pokecáme. Tak sme si sadli na pivo, dve pivá, tri pivá, no skrátka viac pív a výlet bol na konci.

Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu Bicyklom do Záhrebu

GPX súbor:

Legendárny citát znie: „Na východe nič nie je.“ A tak sme sa rozhodli spolu s priateľkou overiť tento výrok. Prebicyklovali/prechodili sme stovky kilometrov krásnym východným Slovenskom a v nasledujúcich riadkoch vám predstavíme miesta, ktoré nám prirástli k srdcu a ktoré môžeme jednoznačne zaradiť medzi najkrajšie miesta na (východe) Slovenska.

Naše putovanie bude obmedzené na úplný východ – rozumej od Košíc a Prešova na východ. Áno, opomenúť Tatry, keď sa bavíme o krásach východu je trošku hriech, ale o Tatrách toho už bolo napísaného kopec a tak vám predstavíme tie menej poznané cyklistické/turistické ciele.

Budeme radi, keď nás budete sledovať na Facebooku a Instagrame.

NP Poloniny

Poloniny sú jednoducho láska. Cez Poloniny som bicykloval ešte v časoch, keď cez tento kraj prešlo minimum áut. Postupne sú Poloniny viac a viac navštevované, každopádne, stále patria k miestam, ktoré patria k tým menej prebádaným. Mrzí ma trošku, že v Poloninách som často na bicykli, no na turistiku sa akosi nikdy nenájde čas, a tak som nevidel Kremenec a ani Via Rustica.

Drevené kostolíky

Tieto kostolíky sú absolútnym unikátom a v divokej prírode Polonín dotvárajú celkovú úžasnú atmosféru tohto národného parku. Je ich pomerne dosť (Jalová, Topoľa, Ruský Potok, Uličské Krivé atď) a mimo NP Poloniny sa dajú nájsť aj v Ublianskej doline, prípadne v okolí Vihorlatu. Miniatúry drevených kostolíkov v Uliči sú taktiež niečo, čo človek musí vidieť.

Vodná nádrž Starina

Najväčšia nádrž na pitnú vodu na území SR sa týči na začiatku kľukatej cesty smerujúcej do Uličskej doliny. Najkrajší výhľad na ňu budete mať z rozhľadne (cca 200 metrov nad cestou) alebo z Gazdoráňu. V okolí priehrady viete stále nájsť pozostatky vysťahovaných dedín Dara alebo Smolník. Taktiež je tu začiatok turistickej cesty ku Via rustica.

Nová Sedlica

Najvýchodnejšia obec na území SR je jednoducho „must see“. Už len cesta ku tejto obci cez Uličskú dolinu je proste niečo, na čo človek nikdy nezabudne. V dedine je domček deduška Večerníčka, zastávka „konečná“ a krásna príroda.

Nočná obloha

Toto je jednoducho unikát a v dnešnom „presvetlenom“ svete, patria Poloniny k jednému z mála miest kde viete krásne vidieť našu mliečnu dráhu.

CHKO Vihorlat

Vihorlat je bližšie k Palínu (tu mám východisko výletov), a tak tu trávim podstatne viacej času. Vihorlat, mimo toho, že to bola kedysi sopka, má aj množstvo turisticky zaujímavých cieľov.

Sninský kameň

Alebo po východniarsky Šninsky kameň je cca 2 hodinová túra z Morského oka. Posledný úsek na kamene sa lezie po rebríkoch, no stojí to za to. Vstup do Uličskej doliny, Ublianska dolina, Snina, Morské oko a iné krásne miesta sa vám ukážu, keď dosiahnete vrchol Sninských kameňov.

Vihorlat

Vrchol, ktorý sa nachádza na vojenskom území je každoročným ťahákom množstva turistov, hlavne prvého septembra, pretože v tomto období sa tu koná spoločný výstup a dá sa autom vyjsť ku „koniarni“ a stadiaľ to už je len chvíľka. Výhľady ? Úchvatné, veď posúďte sami.

Viniansky hrad

Hrad aktuálne prechádza rekonštrukciou a dobrovoľníci sa ho snažia zachrániť. Táto pamiatka týčiaca sa nad Vinným poskytuje mimo historickej hodnoty, krásne výhľady na Šíravu, podobné tým z Vihorlatu.

Morské oko

Mimo toho, že toto je moje obľúbené stúpanie v Vihorlatských vrchoch, tak Morské oko ako sopečné jazero je priezračné ako chorvátske more. Okolo jazera vedie turistický chodník. Ku jazeru sa bez problémov dostanete aj na cestnom bicykli. V poslednej dobe sa však čím ďalej, tým viacej hovorí o tom, že by tu mala byť výstavba. Verím, že sa tomu zabráni.

Opäť drevené kostolíky

V oblasti Uličskej, Ublianskej doliny a v okolí Vihorlatu, je nespočetné množstvo takýchto unikátnych pamiatok. Dokonca v Ruskej Bystrej sa nachádza aj UNESCO kostolík, fotku tohto Unesco kostolíka som stratil a tak prikladám aspoň fotku kostolíka z Kalnej Roztoky.

Lom Beňatina

Tento zabudnutý lom je pretkaný množstvom legiend. Na jednej stene tohto lomu je pomerne zreteľne vidieť veľrybu. Nevieme, či tam žila, ale kto vie, na východe je možné všetko 🙂 . Taktiež, v časoch prevádzačstva/pašovania sa ževraj v okolí tohto lomu dohadoval biznis a aj veci s tým súvisiace. (Zdroj: domáci z Podhoroďu, Beňatiny a Inoviec)

Východoslovenská nížina

Zemplínska šírava

Keď už človek cestuje Zemplínom tak obísť Zemplínsku šíravu je hriech. Druhá najväčšia vodná priehrada na Slovensku je ideálnym miesto na rekreáciu, cykloturistiku a taktiež je veľmi vďačným východiskom pre turistiku. Medzi rekreačné strediska na Šírave patrí napríklad Primestská, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec a ďalšie.

Senianske rybníky

Senianske rybníky patria medzi najvýznamnejšie lokality na pozorovanie rôzneho druhu vtáctva. Okolo rybníkov je viacero rozhľadní s úžasnými výhľadmi. Najlepšie sa k týmto rybníkom dostanete buď zo Senného alebo z Iňačoviec. Dá sa ísť na bicykli (horskom) ale aj pešo.

Lanový Most Ptrukša

Rozkývaný a veľmi starý most, prepajajúci Ptrukšu a Boťany je schovaný v divokej prírode pri Latorici. Je blízko ukrajinských hraníc, a tak je možné že narazíte na pohraničnú stráž. Ja som stretol pohraničiarov v čase, keď desiatovali a boli extrémne milí, normálne mi zlepšili deň.

Kamenný most svätého Gottharda – Leles

Zabudnutá gotická pamiatka zo 14. storočia pri obci Leles. Veľa turistov tu nenájdete, no aj tak ide o úžasnú stavbu, ktorú jednoducho musíte vidieť keď sa motáte po juhovýchode Slovenska.

Trojmedzie UA/SK/HU + pláž pri Tise

Ide o menej populárne trojmedzie – v porovnaní s Kremencom v Poloninách, no aj toto má svoju atmosféru. Úplne krásne vystihuje celú východoslovenskú nížinu. Najlepšie sa sem dostanete cez Malé Trakany. Pláž pri Tise mi pripomína pláže v Taliansku a v čase keď som tadeto cestoval som aj mal teplú vodu na kúpanie. Ku trojmedziu vedie poľná cesta. Až hraničné kamene Vás upozornia že opúšťate Schengen a EÚ.

Tokaj a okolie

Najnižší bod Slovenska – Klin nad Bodrogom

Keď sa povie Gerlach, tak každý vieme o čo ide. Ale keď vám poviem Klín nad Bodrogom, tak asi Vám to nič nepovie. Pritom v tejto dedine je najnižší bod na území Slovenskej republiky. S nadmorskou výškou len 94 m.n.m. máte istotu že cestou späť pôjdete do kopca (aspoň trošku). Opäť, na tomto mieste je dokonalá atmosféra. Tiché miesto, udržiavané s možnosťou parkingu.

Vinohradnícka oblasť Tokaj

Celá oblasť vrátane rozhľadne je krásna. Obzvlášť keď cestujete po ceste číslo 79 je výhľad na celú túto oblasť ohromujúci. Až neuveriteľné ako sa tu darí viniciam. Určite odporúčam ochutnať víno a ísť sa pozrieť na rozhľadňu. Táto oblasť je veľmi cycling – friendly, a teda určite si na výlet pribaľte aj bicykel.

Rozhľadňa na Tokaji

Túto dominantu vinohradníckej oblasti Tokaj asi netreba nejako výnimočne predstavovať. Výhľad z nej je krásny. Celú oblasť máte ako na dlani. Najlepšie sa k nej dostanete z Malej Tŕne.

Minerálny prameň Ladmovce

Tento prameň nie je ničím výnimočný, mne sa len páčila atmosféra, ktorú toto miesto vyžarovalo. Na prvý pohľad som si toto miesto zamiloval a určite si sem ešte dobehnem niekedy dočapovať „železnatú“ vodu.

Lom vo Veľatoch

Opäť jeden z kategórie lomov, ktoré pravdepodobne nepoznáte. Nachádza sa medzi obcami Michaľany a Veľaty. Lom nájdete cca 1 km od hlavnej cesty, len nechoďte sem keď je po daždi. Podklad je nejaký íl alebo neviem čo to je zač, každopádne, tak sa to lepilo na kolesá, že som bicykel niesol na chrbte a nohy som mal po kolená jak v sádre.

Ostatné

Domaša

Na Domaši som bol zatiaľ len raz, hlavne kvôli tomu, že z Palína sa sem dá dostať len po hlavných ťahoch a vidina toho, že ma olízne späťák kamionistu ma moc neláka. Každopádne ide o obľubené rekreačne stredisko blízko Vranova nad Topľou.

Gejzír Herľany

Gejzír Herľany je síce už trošku ďalej od Zemplínu a okolia, no aj tak ide o výnimočnú atrakciu, ktorú nájdete tesne pred stúpaním na Dargov. Cesta sem ide otrasná, no gejzír stojí za to.

Jazyk

Nejde ani tak o pamiatku, no prvé roky strávené na východe som sa cítil ako v Nemecku. Nerozumel som absolútne nič. Bandurky, garadiče, šnitzel (nie, nie je to rezeň, je to fašírka), bľacha, ic do guty a iné. Proste som nerozumel nič, no super je, že keď vidíte babku jak vám urobí fajne domáce holúbky, tak jednoducho nepotrebujete vedieť jazyk.

Na východe nič nie je ?

Nejdem sa tu pasovať za cestovateľa, ktorý precestoval celý východ, každopádne miesta, ktoré som precestoval sú jednoducho úžasné a pre mňa, jedny z najkrajších na Slovensku. Kombinácia veľmi milých ľudí, krásnej prírody, zabudnutých pamiatok, azúrových jazier, lacného piva a rozmanitosti terénu ponúka (minimálne mojej) duši maximálny pocit pokoja a šťastia.

Verím, že sa tento článok dostane ku každému, kto pochybuje „či niečo na východe je“. Áno je a je tu toho veľa, len netreba byť pohodlný, treba sadnúť na bajk, prežiť 8 hodinovú cestu vlakom z hlavného mesta a otvorí sa človeku iný svet.

Tento zoznam najkrajších miest na východe určite nie je vyčerpávajúci a existuje množstvo miest, ktoré sme v tomto článku neuviedli, resp. ktoré sme neprecestovali. (Najmä Bardejov a okolie, na to sa chystám tento rok) Každopádne snažili sme sa vytiahnúť tie najkrajšie, prípadne, také ktoré majú dychberúcu atmosféru. Ak máte tipy na iné miesta, ktoré sa oplatí na východe vidieť, určite nám dajte vedieť 🙂

Ak Vás zaujali naše články, tak si môžete prečítať napríklad o našom bikepackingovom dobrodružstve vo Viedenských Alpách alebo o okruhu okolo Balatonu.

Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska Najkrajšie miesta na východe Slovenska