Uncategorized Archives - Stránka 2 z 3

Bicyklom okolo Balatonu

BICYKLOM OKOLO BALATONU

Nápad ísť bicyklom okolo Balatonu bol úplne spontánny, neplánovaný a geniálny. Štvordňový výlet okolo maďarského mora sme zrealizovali v Marci 2022 – málo učenia, krásne počasie, bezvetrie a lacné ubytko. Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má len cca 220 km. Aktuálne fotky z našich výletov nájdete na našom Instagrame a Facebooku.

1. deň Bratislava – Balatonfured

Bratislava – Veszprém

Keďže išlo o prudko spontánny výlet, Maťa ku mne prišla večer a aby sme sa aj trochu vyspali, tak sme mali 2 hodiny na naplánovanie výletu, kúpu lístkov na maďarské vlaky, booknutie ubytovania, prípravu bicyklov na dlhšiu cestu a zbalenie sa. Bola to celkom výzva, no nakoniec sme všetko stihli. Konkrétne tipy a rady týkajúce sa dopravy, ubytka a iného sme zhrnuli na konci článku.

V štvrtok o 7mej ráno sadáme na bicykle v Bratislave a smerujeme do Hegyeshalomu. Prečo do Hegyeshalomu ? Medzištátne vlaky sú drahé a idú zbytočne dlho a tak som rozhodol, že musíme zájsť do najbližšieho železničného uzla v Maďarsku. Po Maďarsku ideme ako študenti so zľavou 50% a tak úsek Hegyeshalom-Gyor-Veszprém nás aj s bicyklom stojí necelých 5 eur. Keby idete cez Budapešť, je to podstatne drahšie. Dali sme si dve hodinky na cestu do Hegyeshalomu, je to cca 35 km od Bratislavy a s plne naloženými bicyklami sú dve hodiny tak akurát. Sadáme do vlaku a po necelých 3 hodinách sme vo Veszpréme.

Veszprém – Balatonfured

Vlak do Veszprému je zážitok. Vlak z minulého storočia ide v priemere tak 40 km/h cez kopcovitý úsek, pričom pri Veszpréme, na niektorých úsekoch cez mosty, až zastaví. Vystupujeme. Vo Veszpréme ideme po cyklotrase do centra. Fotíme sa pri tabuli #2023 Veszprém a ja nechápem, prečo tam je 2023. Na Facebooku mi ostatní cyklisti vysvetlili, že je to kvôli tomu, že v roku 2023 bude Veszprém Európskym mestom kultúry.

Prechádzame cez centrum hore ku“Veszprémi Vár“. Hradné námestie je pomerne vysoko nad mestom a tak z každej strany máte výhľady na mesto, no Balaton z Veszprému neuvidíte. Samotné nádvorie je veľmi pekné – dýcha historickou atmosférou, avšak teraz je rekonštruované, tak to trošku kazí dojem. No aj napriek tomu, že Veszprém je aktuálne v rekonštrukcii, sa nám veľmi páčil a sme radi, že sme ho navštívili. Veszprém je veľké mesto a tak si pre istotu kupujeme večeru (je tu Lidl, Tesco, Spar), keďže nie sme si celkom istí, či obchody s potravinami budú v tomto ročnom období a poobede v jednotlivých dedinkách okolo Balatonu otvorené.

Z Veszprému vychádzame pokrútenou cyklotrasou, ktorá prechádza cez nejaké logistické centrum, no treba povedať, že po ceste sme nemuseli ísť. Všade sú cyklotrasy. Za logistickým centrom nás dokonca víta úplne nový asfalt. Veszprém je mesto nad Balatonom a tak v podstate celú cestu z Veszprému ku Balatonu len klesáte. Ja si kazím deň tým, že myslím na to, že tento kopec budeme musieť vyšľapať cestou späť.

Prechádzame cez Felsoors a stále klesáme, cyklotrasa sa stáča vľavo a ťahá nás do Alsoors. Tesne pred Alsoorsom zastavte a choďte sa pozrieť na rozhľadňu Somlyó-hegyi kilátó. Výhľad je ozaj parádny. Až po poloostrov Tihány vidíte krásný azúrový Balaton. Bicykle sme zamkli v lese, pretože táto rozhľadňa je cca 300 metrov od cesty, ale tak to sa v pohode dá zvládnuť.

Silnejúci vietor nás vyháňa z rozhľadne a tak sa spúšťame k Balatonu. Celkom som prekvapený, že Balaton je ozaj čistý a musím povedať, že maďarské more na nás urobilo ozaj parádny prvý dojem. Pri Balatone si dávame takú skorú večeru a počas tejto idylickej večere na mňa zaútočila labuť. V živote by som nebol povedal, že tieto zvieratá sú také agresívne.

Popri Balatone po parádnych cyklotrasách ideme smerom na západ až prichádzame do Balatonfuredu. Tu končíme dnešnú časť výletu a spíme v apartmáne na konci dediny. Balatonfured vyzerá ako ozaj veľké „letovisko“, cítim sa čisto ako v Chorvátsku/Taliansku.

2. deň Balatonfured – Keszthely (Hevíz)

Balatonfured – Badacsonytomaj

Z Balatonfuredu vychádzame ráno a ešte je celkom sviežo. Smerujeme ku poloostrovu Tihány. Kvalita cyklotrás sa zhoršila, cyklotrasy sú podryté koreňmi a sem tam sú aj rozbité. Favorit aj Matin Peugeot dostávajú zabrať. Pri polostrove Tihány sa zastavujeme pri levanduľových poliach. V marci to vyzerá veľmi depresívne, no v lete to musí byť krásne.

Za polostrovom Tihány nás začína trošku trápiť vietor, no aspoň kvalita cyklotrás sa na chvíľu zlepšila. Výhodou tejto „severnej“ časti Balatonu je, že cyklotrasa nás stále ťahá k jazeru a tak si užívame výhľady, sem tam odbehneme aj na pláž. Omnoho lepšie ako pri Neusiedler See, kde ani neviete, že obchádzate jazero.

Prechádzame cez množstvo dedín začínajúcich na „Balaton“, Balatonudvári, Balatonakali, Balatonszeped a množstvo ďalších. Cyklotrasy sa zhoršujú, korene, rozbité úseky, jamy. Normálne som rád, že som nezobral cesťák, pretože tu by dostal zabrať. Zrenovovaný Favorit so širšími plášťmi to zvláda úctyhodne. Zastavujeme v Zánke. Priamo pri cyklotrase je múzeum vojenskej techniky. Väčšinu techniky vidno z cyklotrasy. Google recenzie nás presvedčili, že toto miesto sa neoplatí navštíviť a tak len zvonka fotím vrtuľník, stíhačku a raketu.

Po rozbitých cyklotrasách prichádzame do Badacsonytomaj. Na mape sa mi toto miesto zdalo ako nevýrazná dedinka, no keď sme zašli hlbšie do centra dediny tak nás ohúril krásny kostol týčiaci sa pod vinicami. Obedujeme nejakú maďarskú paštétu. Maďari majú ozaj veľmi chutné tieto paštéty, len problém je, že v obchode netušíte, čo kupujete.

Badacsonytomaj – Keszthely

Z Badacsonytomaj prechádzame cez vinice, ktoré nás trápia neustálym stúpaním a klesaním až ku hradu Szigliget. Úsek okolo viníc je fajn aspoň v tom, že sme ozaj vysoko nad jazerom a tak kvapky potu sú kompenzované krásnymi výhľadmi. Ozaj ten Balaton vyzerá ako more. Pod hradom Szigliget je malá kaviareň, kde nechávame pripnuté bicykle aj s batožinami. Čašníčka s kávou v ruke nás uisťuje, že sa nemusíme báť o veci. Kráčame asi 200 metrov hore kopcom a sme pri vstupe. Vstup vychádza na 1000 HUF (cca 2,7 eur) a určite sa oplatí zaplatiť. Hrad je udržiavaný, ozaj vidno, že sa tu o to starajú. Výhľady sú ešte krajšie. Strmými schodmi stúpame až na hradby, kde si sadáme a kocháme sa krásnym Balatonom.

Z hradu schádzame po mačacích hlavách a cez úsek močiarov vchádzame do poslednej dnešnej fázy. Cyklotrasy opäť vyzerajú lepšie. Parádny povrch cyklotrás nás vedie pozdĺž brehov jazera až do Keszthely. V Keszthely prichádzame na mólo s výhľadom na celé jazero. Oddychujeme. Po chvíľkovom oddychu prechádzame popri nápise Keszthely do centra. Centrum pekné, ale ničím výnimočné. Kaštieľ to už je iná reč, veď posúďte sami.

3. deň Keszthely – Siófok

Keszthely – Szántód

Budíme sa v Hevízi (čo je asi 7 km od Keszthely), balíme veci, raňajkujeme a sadáme na bicykle. Ubytovanie v Hevízi sme vybrali hlavne kvôli cene. Hevíz je o 50% lacnejší v porovnaní s Keszthely. Cez Keszthely prechádzame svižne a opäť sa pripájame na cyklotrasu „Balaton Korut“. Od Keszthely nás čaká cca 15 kilometrový nezáživný úsek pomedzi polia a rákosie. Podobne ako pri Neusiedler See – bez výhľadov. Jáj a ešte ma strašne nasierajú železničné priecestia v Maďarsku. Maďari na každom priecestí pre cyklistov drbli takúto húsenicu, ktorú sa nedá obísť bez toho aby ste zosadli z bajku. (áno táto na foto sa dá obísť po ceste, no väčšina sa nedá)

Po 15 km prídete do Balatonberény a čaká vás asi 90 km cez sústavne zastavanú oblasť. Včera sme išli po rozbitých cyklotrasách, no dnes prechádzame po vedľajších ťahoch v dedinách. Nemusíte sa báť, za celý deň sme stretli asi 5 áut. Tým, že prechádzame cez zastavanú oblasť, tak už aj výhľady sa strácajú. Keď chceme vidieť jazero musíme ísť k brehu. Prechádzame cez nekonečne veľa dedín, jazero vidíme len sem tam, ale zas aspoň povrch je perfektný. Vietor nám fúka do chrbta a tak sa ani nenazdáme a sme pri kompe v Szantóde. Tento breh jazera je chudobný na pamiatky a tak mimo mól s výhľadom, ani nemáme dôvod zastavovať.

Szantód – Siófok

V Szantóde prichádzame ku kompe. Každú chvíľu tu premáva kompa na druhý breh Balatonu (Tihany) a zároveň je tu krásny výhľad. Kompa berie autá, motorky, bicykle, no priznám sa že neviem presnú cenu, ale nemyslím si že to bude drahé.

Zo Szantódu odchádzame smerom na Siófok. Ten nás víta novo postavenými hotelmi popri pobreží. Do centra vchádzame cez železničné priecestie (áno zas tam je tá ******* húsenica). V zásade celé centrum Siófoku je jedna rozhľadňa (vodná veža alebo ako sa to presne nazýva). Viac sa oplatí ísť kuknúť vyhliadkové koleso pri Balatone, krajšie výhľady. V Siofóku dnes končíme cestu a ešte ideme večer na prechádzku po pobreží. To sa ozaj oplatí, vysvietený Balaton je ozaj krásny.

4. deň Siófok – Veszprém – Bratislava

Posledný štvrtý deň sa nesie v znamení zhoršenia počasia. Síce neprší ale z rána je ozaj chladno. Opúšťame Siófok a vchádzame do Balatonvillágos, ktorý nás víta prudkým stúpaním. Celá cesta okolo Balatonu bola super v tom, že to je rovinka, no tieto kopčeky tu nás trápia. Obzvlášť keď som povedal Mati nech neberie zbytočne blbosti, aby sme neťahali zbytočnosti, tak zobrala pre seba len 2 uteráky, 2 bundy a rifle. Ja beriem jeden uterák s rozmermi 20×20 cm a zatiaľ vždy poslúžil. Každopádne tým, že sme na kopci, máme krásne výhľady.

Prechádzame cez kopcovitý terén okolo Balatonvillágosu a smerujeme do Balatonalmádi. Kvalita cyklotrás je ozaj perfektná a k tomu ešte nachádzame aj eurofondový altánok s krásnym výhľadom na Balaton.

Z Balatonalmádi nás čaká stúpanie do Veszprému. Áno, to stúpanie čo som na začiatku spomínal, že si užívam zjazd z Veszprému k vode. Nadávame, tlačíme, oddychujeme a znova nadávame. Každopádne po využití 80% nadávok, ktoré ľúbozvučná slovenčina pozná sa dostávame na vrchol stúpania a už len sa odkotúľame na stanicu do Veszprému. Z Veszprému opäť ideme osobákom do Gyoru, stadiaľ do Hegyeshalomu a z Hegyeshalomu na bicykloch domov.

Tipy a rady – Bicyklom okolo Balatonu

Celkovo náš výlet mal 320 km, pričom treba povedať, že samotný okruh okolo jazera má „len“ cca 220 km
Výber bicykla treba zvážiť. Severná časť jazera bicykle (hlavne cesťáky) vytrápi. Južná časť je úplne v pohode a vhodná aj pre cesťák. Ak však plánujete na bicykli obísť Balaton radšej si vezmite trekový bicykel.
Vietor – my sme mali slabý vietor, no domáci vraveli, že niekedy tu býva až víchrica, tak počítajte s tým
Ubytovanie – okolo jazera je kopec kempov, apartmánov, hotelov. Balaton je ozaj vybudovaný a tak viete nájsť od úplneho luxusu až po lacné apartmaníky za pár eur
Peniaze – mimo sezóny nám dvom stačilo dokopy vymeniť 150 eur za forinty, s tým že sme pokryli náklady aj na ubytko aj na vlak, aj na stravu a aj na atrakcie.
Doprava – Okolo celého jazera ide vlak, čo je super keď idete s deťmi. Viete si kedykoľvek skrátiť cestu. Ku jazeru sa dá dostať viacerými spôsobmi, my sme šli Hegyeshalom – Gyor – Veszprém (pre nás – študentov najlacnejšie)
Cyklotrasy – okolo celého jazera ide cyklotrasa, len ako som uviedol vyššie, na severnej časti je dosť rozbitá
Značenie – značenie je úplne super, treba sa držať značiek „Balaton Korut“

GPX súbor:

Okolo Balatonu Stiahnuť

Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu Bicyklom okolo Balatonu

Bicyklom okolo Balatonu Read More »

Vážska cyklomagistrála

VÁŽSKA CYKLOMAGISTRÁLA

Vážska cyklomagistrála je považovaná za najstaršiu a jednu z najlepších súvislých cyklotrás, ktoré na Slovensku máme. A tak som si vytipoval krásne jarné počasie s dobrým severným vetrom a už ráno sedím vo vlaku smer Púchov. Treba povedať, že Vážska cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec, no úsek Strečno – Borčice/Nemšová idete po cestách. Ostatný kus cesty sa ide po cyklotrase.

160

Počet kilometrov

229

Výškové metre

Čas

Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Púchov – Nemšová/Borčice

Ráno sadám do vlaku o 8:13 z Bratislavy a okolo 10tej vystupujem v Púchove. V Púchove je veľmi svieže ráno. Je okolo dvoch stupňov nad nulou a mrznem. Rozhodol som sa neísť zo Strečna, lebo predsa len je začiatok sezóny a netrúfam si takú dávku kilometrov. Hneď sadám na bajk smerom na juh. Ako som uviedol skôr, tento úsek cesty nie je ničím zaujímavý, pretože idete po cestách, ktoré však nie sú frekventované. Nejde o hlavné ťahy, a tak na celých cca 30tich kilometroch ma obehlo do 10 áut.

Väčšina cesty z Púchova do Nemčíc vyzerá takto

Čo však treba povedať, je fakt, že na tomto úseku sa vám ukáže sem tam Váh a máte pocit, že idete popri ňom. Chápem, že by bolo náročne postaviť magistrálu priamo popri Váhu, no názov Vážska cyklomagistrála nie je celkom presný. Popri Váhu jednoducho nejdete, skôr len kopírujete úsek kade tečie Váh, ale popri rieke nebicyklujete. Ďalšie úseky cesty skôr kopírujú umelo postavené kanály a diaľnicu. Váh som potom videl už len v Trenčíne a v Piešťanoch.

Nemšová – Trenčín

Alebo z môjho uhla pohľadu najkrajší úsek cesty. Na tomto úseku cesty idete po novom chrumkavom asfalte, s krásnymi výhľadmi a cez pozoruhodnú prírodu. Aj cyklotrasa sa všelijako krúti a teda stále musíte byť v strehu. Bufetov je tu dosť, takže od hladu neumriete. Asi najzaujímavejšia pamiatka na celom úseku je Pútnické miesto Skalka pri Trenčíne. Priamo pod touto úchvatnou stavbou sa nachádza odpočívadlo aj s náradím na opravu bicykla. Myslím, že zrovna toto odpočívadlo s cyklostojanom bolo aj v TV, že nejakí kreténi ho rozbili. Nechápem. Cesta je však ozaj parádna, je si kde sadnúť, máte sa kde najesť, je tu čo pozerať. A tak suverénne smerujem ku Trenčínu a už v diaľke vidím hrad Matúša Čáka.

Trenčín – Piešťany

Chaos v Trenčíne

Tento úsek cesty mi robil najväčšie starosti. Vošiel som do Trenčína a kochal sa Trenčianskym hradom. Ponad Váh sa pozeráte na úžasný Trenčiansky hrad. Paráda.

Výhľad na Trenčiansky hrad z Vážskej cyklomagistrály

Táto idylka však spôsobila, že som sa zapozeral na hrad a stále idem rovno a rovno a zrazu som stratil klasickú červenú značku naznačujúcu, že idem po Vážskej cyklomagistrále. Cyklotrasa sa rapídne zhoršila a ja som musel využiť mapy. Zišiel som na cestu a asi po 2-3 km som opäť vyšiel na magistrálu. Netuším, kde sa stala chyba, ale asi som mal niekde prejsť na druhú stranu ešte v Trenčíne. Nevadí, už som znova na Vážskej cyklomagistrále.

Tu som sa stratil a vyšiel na nejakú rozbitú hrádzu

UPDATE k 15.2.2023: Bol som skontrolovať, čo je nové na Vážskej cyklomagistrále, a novinkou je, že úsek, kde som sa minulý rok stratil, som sa stratil aj tento rok, ale aspoň je na ňom nový parádny asfalt.

Toto je ten istý úsek, čo je na predošlej fotke. Paráda! 🙂

Za Trenčínom sa pripravte na to, že dlhé kilometre pôjdete po pomerne nudnej ceste. Musím však povedať, že povrch je ozaj neskutočný, dovolím si povedať, že kvalitou tohto asfaltu by sme dokázali zahanbiť aj Rakúšanov.

Cesta je však veľmi monotónna, taká nekonečná priamka pomedzi polia a sem tam kopírujete aj Biskupický kanál. Aspoň sem-tam spestrí cestu nejaký ten prejazd cez most alebo nápis na ceste „Interreg“. Očividne, Vážska cyklomagistrála je taktiež financovaná z eurofondov, len ju treba dotiahnuť až po Strečno v takejto kvalite.

Trenčín – Nové Mesto nad Váhom

Značenie je opäť parádne, častokrát podľa mňa až zbytočne veľa značiek – tam kde nie sú odbočky, sú tieto značky úplne zbytočné, ale aspoň informujú, koľko som od ďalšieho mesta. Bufety už pri cyklotrase nie sú, no altánky na oddych sa dajú nájsť.

Typické červené značenie na Vážskej cyklomagistrále

Vietor mi fúka do chrbtu a tak veľmi svižne vchádzam do Nového Mesta nad Váhom. V Novom Meste nad Váhom obchádzam záhradkársku oblasť a zas som medzi poliami. Zdalo sa mi, že som na chvíľu zahliadol aj Váh, ale to asi bude len fatamorgána. Toto je ozaj depresívne. Vážska cyklomagistrála a Váh som videl naposledy niekde pri Trenčíne a predtým pri Púchove.

Nové Mesto nad Váhom – Horná Streda

Pri Hornej Strede prechádzam na druhú stranu Biskupického kanála a končí sa luxusný eurofondový asfalt. Ak si chcete užiť ozaj rovnučký asfalt Vážskej cyklomagistrály, tak choďte z Nemšovej len po Hornú Stredu. Ďalej to už je trošku trápenie. Idem na Favorite, na ktorom ma tie korene a rozmlátená cyklotrasa až tak nebolia, ale na drahšom cesťáku by som si zanadával. Netvrdím, že to neprejdete na cesťáku. Prejdete, ale ozaj ísť viac než 25 km/h je koledovanie si o defekt.

Od Hornej Stredy sa kvalita ciest extrémne zhoršuje

UPDATE k 19.6.2022 – Viacerí z Vás ma informovali, že úsek cyklotrasy Horná Streda – Piešťany je už opravený a je tu natiahnutý nový asfalt. Osobne som ešte nebol, no ževraj je to úplna paráda aj na cesťáku a tak sa netreba toho báť.

UPDATE k 15.2.2023 – Bol som to osobne skontrolovať a je to paráda. Hladučký asfalt. Foto prikladám nižšie.

Horná Streda – Piešťany

A tak po podrytej polozničenej cyklotrase cestujem až do Piešťan. V Piešťanoch konečne vidím Váh. Prešiel som asi 80 km Vážskej cyklomagistrály a vidím Váh tretíkrát. Cyklotrasa asi 1 km pred kúpeľným mostom schádza na chodník. Určite spomaľte, je tu kopec ľudí.

Prichádzam pred kúpeľný most, fotím zlomenú barlu a pokračujem ďalej ku vodnému areálu Sĺňava. Krásne výhľady na trblietajúcu sa Sĺňavu ma prebrali z mierneho spánku, do ktorého som upadol po kilometroch nezáživnej roviny. Od centra Piešťan sa už aj zlepšil asfalt a obchádzam Sĺňavu po síce staršom ale veľmi kvalitnom asfalte – vhodnom aj pre cesťáky.

Piešťany – Hlohovec

No a posledným úsekom tejto cesty je od Piešťan až po Hlohovec. Za Sĺňavou ma ohúril cycling – friendly zjazd, veď posúďte sami. Tento nebezpečný zjazd je za Sĺňavou aj v roku 2023, dávajte si tu pozor!

Následne sa motáte popod hrádzu a medzi poliami. Pri Drahovciach sa Vážska cyklomagistrála stočí na druhú stranu Drahovského kanálu. Opäť schádzam pod úroveň hrádze a na tomto úseku ma už začínajú obchádzať auta. Koreňmi podrytá cesta ma začína poriadne iritovať a to ešte neprišlo to najhoršie. Cca 2 km od Maduníc vás značka odkloní na rozjazdenú horskú cestu. Bahno, veľké kamene, poľná cesta, dokonca aj môj zrenovovaný Favorit, ktorý je upravený pre ťažšie podmienky ako krásny asfalt, trpí. Na takých tenkých gumách sa borím do blata. Každú chvíľu zosadám a tlačím.

Tento MTB úsek je dlhý cca 1-2 km, potom je to už taký ten klasický starý asfalt. Pri Maduniciach opäť prechádzam na druhú stranu kanála a po kombinácii panelka + poľná cesta + asfaltka sa dokotúľam až do Hlohovca. Stadiaľ už po hlavnej ceste na vlak do Leopoldova.

Záver – Vážska cyklomagistrála

Vážska cyklomagistrála je najstaršia a pre mňa jedna z najkrajších cyklomagistrál na Slovensku, ktorá je postupne renovovaná, prevažne z eurofondov. Cyklomagistrála sa tiahne od Strečna až po Hlohovec a celkovo má okolo 160 km , pričom úsek Strečno – Nemšová je viac menej po málo frekventovaných cestách tretej triedy. Cesty sú na niektorých úsekoch rozbité, ale je to zjazdné aj na cestnom bicykli. Od Nemšovej sa napojíte na novú cyklotrasu a až do Hornej Stredy idete po asfalte, za ktorý by sa ani Rakúšania nemuseli hanbiť. Od Hornej Stredy po Hlohovec je to už horšie. Na niektorých úsekoch je kvalitný asfalt, inde asfalt podrytý koreňmi, panelka no a úplný hrot je asi dvojkilometrový MTB úsek. Tu už zvážte, či vezmete cesťák.

Aj napriek tomu, že len cca 70 km úsek zo 160 km je potiahnutý novým asfaltom, tak táto cyklotrasa má veľký potenciál. Dovolím si tvrdiť, že v momente keď celý úsek bude oddelený od cesty a bude vyasfaltovaný, bude to najkrajšia cyklotrasa, akú na Slovensku máme. Neviem sa dočkať, kedy najbližšie zavítam do regiónov okolo Váhu 🙂

GPX súbor z Vážskej cyklomagistrály:

Vážska cyklomagistrála GPX Stiahnuť

Vážska cyklomagistrála Read More »

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji

Dunaj je rieka, ktorá preteká 10timi krajinami a od prameňa až po ústie má neuveriteľných 2850 km. V úseku cca 170 km preteká aj cez naše Slovensko. Pozdĺž skoro celej rieky je vybudovaná cyklotrasa, ktorá je súčasťou EUROVELO 6 (jedna z najobľúbeneších cyklotrás v EÚ). V článku sme spísali 12 dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji, a prečo by ste mali aj Vy začať (ak ste už nezačali) bicyklovať intenzívne pozdĺž tejto majestátnej rieky. Budeme radi keď nás budete sledovať na Instagrame @_ridepoint_

Bicykle značky Peugeot a značky Favorit na Vodnom diele Gabčíkovo. — Pri Dunaji v Gabčíkove

1. CYKLOTRASY

Pre cyklistu asi najdôležitejším argumentom je, že sa nemusíte obávať o to, že vás “ktosi trafí späťákom”. Eurovelo 6 je jedna z najrozvinutejších cyklotrás a tak kontakt s premávkou budete mať len, keď pôjdete na nákup do obchodu v dedinke.

Elektráreň na Dunaji po ceste do Passau — Vodné dielo na Dunaji v Rakúsku

2. CYKLOVYBAVENIE

Pod cyklovybavením myslíme rôzne stojany na opravu, servisy, pergoly, kde si môžete oddýchnúť a najesť sa atď. Tohto je popri Dunaji spústa. Hlavne v Rakúsku a Nemecku máte na každom kroku stojany na opravu, automaty na predaj duší a pod. Čím viac sa ide na východ, tým je to horšie, ale stále sa dá, čo to nájsť.

Cyklostojan a vybavenie popri rieke Dunaj na Eurovele 6 je perfektné. — Stojany na opravu bicyklov

Naša obedná prestávka pri Zwentendorfe — Pergoly hneď vedľa Dunaja

3. PAMIATKY

Tých je popri Dunaji neúrekom. Od Passau cez Mauthausen, Melk, Wachau, Viedeň, Bratislavu Budapešť a množstvo krásnych miest v Rumunsku.

Mesto Melk na Dunajskej cyklotrase Eurovelo 6 — Melk, mestečko na Dunaji

4. PRÍRODA

Idete cez krásnu prírodu, popri druhej najväčšej rieke v Európe. Rozmanitosť, ktorú ponúka Dunaj, od miest, kde sa tvári ako horská rieka, až po roviny v Maďarsku a ústie v Rumunsku je neuveriteľná.

Výhľad na Weissenkirchen in der Wachau — Dunaj vo Wachau

5. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ, ZRANENIA A INÉ

Tým, že Dunaj tečie cez členské štáty EÚ, nie je problém s ošetrením v prípade zranenia. Určite však odporúčame so sebou niesť nejakú mini lekárničku. Samozrejmosťou, je v prípade dlhšieho výletu cestovné poistenie. No výhodou je to, že aj keby sa Vám čosi stalo, tak sa viete veľmi rýchlo dostať domov.

6. STRAVOVANIE

S tým ozaj nie je problém, okolie Dunaja je husto osídlené a tak keď nenájdete bufet priamo pri cyklotrase, určite v najbližšej dedine nejaký zdroj jedla a vody nájdete. Jedinou nevýhodou je, že Rakúšania majú všetky obchody na kraji dediny (napr. v Kittsee) a tak zbytočne musíte bicyklovať na koniec dediny a potom späť na cyklotrasu.

7. POČASIE

Tým, že Dunaj preteká cez pol Európy, je veľmi odvážne tvrdiť, že kedykoľvek pôjdete, tak vždy budete mať pekne. Nie, to nie. Ale hlavne v lete a v septembri je tu ozaj veľmi stabilné počasie a na rozdiel od Álp sa nemusíte báť, že by Vás zasypal sneh alebo, že by Vám týždeň pršalo.

Výhľad na Linz spoza Dunaja — Krásne slnečné počasie pri Linzi

8. ROVINA

Rovinatá krajina je pre cyklistov úplný ideál. Práve rovina umožňuje bicyklovať popri Dunaji prakticky komukoľvek (od netrénovaných detí až po dôchodcov). Síce je pravda, že keď idete v smere z Bratislavy do Passau, tak to je hore kopcom, no tento hore kopec je ozaj minimálny (cca 1000 výškových metrov na 400 km). Čo vás však môže potrápiť je vietor.

Nekonečná cyklotrasa, ktorá smeruje do Viedne. Kilometre a kilometre nekonečnej roviny. — Rovina je určite jedným z pozitív bicyklovania popri Dunaji

9. DOPRAVA

Veľkou výhodou je že popri Dunaji máte rozvinutú sieť železníc alebo diaľníc. Tým pádom nie je absolútne žiaden problém nasadnúť na vlak a zviesť sa pár zastávok a skrátiť si cestu. Napríklad aj z Bratislavy do Passau sa viete dostať za necelých 5 hodín s jedným prestupom vo Viedni.

bicykle vo vlaku — Preprava bicyklov je bezproblémová

10. ZNAČENIE

Na Slovensku sme zvyknutí, že značenie jednoducho nemáme, alebo keď máme, tak veľmi riedko osadené. Pozdĺž Dunaja je minimálne v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku značenie úplne perfektné a stratiť sa ozaj nestratíte.

11. UBYTOVANIE

Čo sa týka ubytovania, tak s tým nie je problém. Na Eurovele 6 viete nájsť od kempov cez apartmány až po luxusné hotely. Čiže tohto sa báť nemusíte.

S ubytovaním ozaj nie je problém, kempy sú všade

12. ATRAKCIE

Nudiť sa ozaj nebudete. Už len samotný Dunaj s hradmi a inými pamiatkami je úchvatný. Každopádn,e ak by Vám to nestačilo, tak v dojazdnej vzdialenosti od rieky je množstvo atrakcií. Ako príklad uvádzame ochutnávky vín vo Wachau, let balónom ponad Dunaj, bungee jumping, plavba po Dunaji, kayaking a množstvo ďalších. Môžete sa ísť pomotať do Viedenských Álp, prípadne zájsť kuknúť alpské jazera pri Salzburgu alebo si dať ochutnávku vín pri Neusiedler See.

Favority pri Neziderskom jazere — Na skok od Dunaja je aj známe jazero Neusiedler See

12 Dôvodov prečo bicyklovať popri Dunaji Read More »

Renovácia Favorita

Renovácia Favorita

V článku sa dočítate čo to o príbehu bicykla Favorit, ktorý vidíte na fotke a ktorý prešiel so mnou kus Európy. Taktiež ho porovnáme s novodobými bicyklami, priblížime Vám samotnú renováciu tohto historického bicykla (aj s prepočítanými nákladmi, ktoré renovácia zožrala) a v neposlednom rade odpovieme na veľmi dôležitú otázku „Dajú sa napraviť chyby urobené v mladosti ?“ Ak budete mať akékoľvek otázky ohľadne renovácie Favorita, neváhajte nás kontaktovať. Sledujte nás na Instagrame @_ridepoint_

Neviem, či názov renovácia Favorita je správny. Totižto, ako som sa dozvedel od staršej generácie, tak som proste ten bicykel „zničil“. Každopádne o mojej mladíckej nerozvážnosti neskôr. Keď som začínal s cyklistikou, tak som mal horský neodpružený bicykel, ktorý som využíval na dlhé výlety (100 km +), čo si všimol otec a povedal, že je to zbytočné mrhanie energie a že si mám buď kúpiť cesťák alebo mi dá Favorita a mám si ho prerobiť. A tak som si povedal, že prerobiť retro bicykel je geniálny nápad. Áno, mal som asi tak 17 rokov, myslel som si, že viem všetko a pritom som si nevedel ani vymeniť dušu na bicykli.

Favorit vs. novodobé stroje ?

Na starých bicykloch sa mi páči, že je s nimi skoro vždy spojený určitý príbeh, kus histórie. Nie ako dnešné bicykle, ktorých „životný príbeh“ je taký, že no včera som si kúpil S-Works za 5000 eur, ktorý má komponenty vyrobené v Japonsku, rám niekde v Amerike, je poskladaný v Číne, privezený Taiwanskou spoločnosťou, ktorá 2 týždne blokovala Suezský prieplav a na Slovensku mi to predal importér cez e-shop. Retro bicykle ako Favorit alebo Eska, to je niečo úplne iné. Boli vyrobené v úplne inej dobe, neexistoval taký obrovský konzum ako dnes, nebolo toľko modelov na výber a aj napriek tomu ľudia milovali tieto bicykle. A hlavne, retro bicykle mali (a majú) dušu, teraz nemyslím tú kolesovú 🙂

Aký je príbeh tohto Favorita ?

Príbeh tohto historického bicykla sa začína podobne ako väčšina socialistických príbehov spojených s nakupovaním. Dedo chcel pre otca bicykel, a tak šiel stáť celú noc pred obchod v Michalovciach, aby na druhý deň dostal jeden z troch bicyklov, ktoré došli na predajňu. Bicykel, samozrejme, nedostal. To staršiu generáciu mojej rodiny nijakým spôsobom neodradilo a rozhodli sa, že bicykel musia zohnať.

Po krátkom brainstormingu padlo rozhodnutie, že idú hľadať bicykle po kovošrotoch. Pri prvej návšteve kovošrotu uvideli tohto krásavca, a tak neváhali a hneď ho kúpili. Aj keď im chlapík z kovošrotu povedal, že už lepšie kúsky sú rozpredané, tak to vôbec nevadilo a hneď ho brali.
Otec následne urobil nevyhnutné úpravy na to, aby sa mohol pridať k ostatným palínskym Eddy Merckxom – nalepiť nálepky Campagnolo (pozn. autora – Palín – dedina na východe Slovenska).
Hotovo.

Po nevyhnutnom vylepšení prešiel tento bicykel okolo Šíravy, ale aj na futbalové derby Palín – Stretava, ponosil nejaké tie vrecka cementu a odviezol aj 3 kámošov naraz. Následne bol hodený pod azbestovú strechu v Palíne a tam ležal 30 rokov.

Tu prichádzam do príbehu ja – ako mladý cyklista na horskom bicykli, ktorý sa chcel na cestách menej trápiť, a tak mi otec vraví, však si ho prerob. Tak som sa teda pustil do prerábky bicykla, bez akýchkoľvek znalostí a zručností. Renovácia Favorita, áno, s odstupom času môžem povedať, že som historickú hodnotu toho bicykla zničil. Každopádne aj napriek vyššie uvedenému, môžem suma sumárov zhodnotiť, že sa mi podarilo poskladať parádny bicykel, ktorý sa mi ozaj páči, ktorý mám veľmi rád a ktorý so mnou už prešiel tisíce kilometrov.

Renovácia Favorita

Aby bol Favorit pripravený na cestovanie po Európe, musel som ho kompletne rozobrať. Následne ako „veľmi skúsený“ mechanik som všade natrepal kopec oleja/vazelíny a poskladal ho späť. Avšak renovácia Favorita neskončila len týmito úpravami. Vyšiel som na povalu v Palíne a našiel som tam nejaké diely z Esky, a tak som nahádzal na ten bicykel všetko, čo som našiel.

Rám

Za ten som od staršej generácie dostal neskutočný zdrb. Totižto, prestriekať pôvodný lak, je ževraj čisté diletantstvo. S odstupom času ma to ozaj mrzí, každopádne, čas už nevrátim. A tak som si kúpil sprej z Hornbachu za 5 eur a na hulváta som prestriekal celý rám na čierno. Pôvodnú farbu som samozrejme zbrúsil. Aby toho nebolo ešte dosť, tak som do rámu vyvŕtal dve diery, aby som mal kde dať držiak na fľašu.

Riadidlá

Pôvodná omotávka sa mi už trošku hnusila, a keďže som uvažoval o tom, že si prestriekam bicykel na čierno, tak som nahodil čiernu omotávku. Ďalej som si vyrobil „rozširovák riadidiel“ alebo po anglicky tzv. bar extender. Tým, že som si prehadzovačky nahodil na riadidlá, tak som nemal miesto na tachometer, svetlo a iné veci, tak som z plastohliníkovej trubky vyrobil takýto držiak.

Kolesá

Tie sú pôvodné, dokonca som zachoval aj plášte spred 30tich rokov. Musel som však podoťahovať jednotlivé špice, výškovo aj stranovo vycentrovať koleso. Duše som, samozrejme, vymenil, staré „gumičkové“ ventily mi ozaj nevyhovovali. Duše treba vymeniť, moderné presta ventily toho znesú ozaj veľa a sú spoľahlivé. Brzdy som vyčistil a vymenil som brzdové gumičky.

Stredové zloženie

Pôvodné Favoriťácke stredové zloženie bolo pozvárané a naozaj som neplánoval jazdiť na bajku so zvareným stredom. Ten som odbrúsil a z náhradných dielov z Esky som nahodil nové stredové zloženie s klínkami alebo historicky – kajlíkmi. Klínky som samozrejme vymenil, aj keď asi to aj tak bude zbytočné, lebo sa zase v tej najnevhodnejšej chvíli zlomia. Klínkový systém je ozaj jeden z najhorších systémov upnutia kľúk, aký kedy bol vyvinutý, no patrí to k Favoritovi. Vždy keď sa chystáme na niekoľko sto kilometrové výlety, nesiem so sebou 4 náhradné klínky (kajlíky).

Voľnobežka/reťaz/prehadzovačka

Prehadzovačku som musel kúpiť novú. Ide o úplne najzákladnejší typ za 5 eur z lokálneho cykloshopu. Výhodou je, že aj za takúto nízku cenu sa dá radenie pekne indexovať podľa stupňov, len sa s tým treba pohrať. Pôvodná Favoriťácka prehadzovačka je tiež super, len tú čo som mal pôvodne na bicykli nebola použiteľná. Počítajte však s tým, že pri pôvodnej prehadzovačke musíte chvíľu hľadať správny prevod, aby to nevydávalo zvuky. Reťaz som kúpil novú, predsa len tú starú už chytala pomerne značne korózia. (hej, je to celé extrémne zasraté od oleja – požičal som Favorit kamošovi a on sa rozhodol tam natrepať oleju jak do auta a súhlasím, musím to už vyčistiť).

Sedadlo/bowdeny

Sedlovka je pôvodná. Síce po toľkých kilometroch sa mi už trošku rozpadla a musel som ju spáskovať a teraz hľadám vhodnú náhradu. Staré bowdeny som vyhodil a pokúpil som nové. Vždy sa mi páčili lanká schované kompletne celé v bowdenoch. A tak som aj spravil. Prehadzovať ide ľahko a aspoň nemusím riešiť, či sa lanko zasralo od bordelu z cesty.

Celkové náklady (ceny spred cca 2 rokov)

Nová omotávka – 5 eur
Duše – 4 eurá
Bowdeny – 6 eur
Nové lanká – 4 eur
Sprej – 5 eur
Nová prehadzovačka – 5 eur
Prehadzovačky na riadidlách – 8 eur
Brzdové gumičky – 4 eur
Reťaz – 5 eur
Držiak na fľašu – 3 eur
Oleje, mazivá, skrutky, klínky (kajlíky) – cca 6 eur

CELKOVO – 55 eur

Favorit ako bikepackingový stroj

Ako som už uviedol skôr, chápem, že nazývať tento proces renováciou je veľmi odvážne. Každopádne aj napriek chybám, ktoré som urobil si myslím, že môj Favorit vyzerá ozaj super. Je to perfektný cyklocestovateľský bicykel, je v rámci možnosti spoľahlivý a hlavne môžeme povedať, že to je cesťák na cestovanie za 50 eur, čiže sa ho nemusíte báť niekde oprieť, nemusíte sa báť, že by vám ho niekto ukradol a neriešite mále škrabance. V neposlednom rade je to kus histórie a vždy keď na ňom idem, tak uvažujem, že tento bicykel je dvakrát starší ako ja. Naviac tento bicykel už so mnou precestoval Dunajskú cyklotrasu, Viedenské Alpy, okolo Neusiedler see, zašiel z Bratislavy do Bystrice a množstvo ďalšieho. Celkovo na ňom mám najazdených už okolo 10 000 km a musím povedať, že je tento retro bajk neskutočný! Renovácia Favorita sa teda asi podarila.

Je možné napraviť chyby urobené v mladosti ?

Aj napriek tomu, že v 17tich som rozum moc nemal, tak aktuálne mám 23 a nemyslím si, že by som s rozumom na tom bol lepšie, ale minimálne mám podstatne viac skúsenosti a absolvoval som viacero kurzov od starších profíkov. Naučili ma ozaj množstvo vecí ohľadne renovácií Favoritov a zároveň som od kolegu dostal takúto mašinu (kuk nižšie). Tak snáď na druhýkrát renováciu už urobím tak, ako sa má. Každopádne ak budete mať akékoľvek otázky k opravám Favoritov, tak neváhajte sa pýtať (kľudne prostredníctvom komentárov, správy na Facebooku alebo kontaktného formuláru) je vysoká šanca, že Vám budem vedieť odpovedať. Renovácia Favorita 2.0 zahájená 🙂

Renovácia Favorita Read More »

Spracovanie osobných údajov

Ahojte priatelia,

Aj napriek tomu, že táto téma nesúvisí s cyklistikou, tak sme povinní Vás oboznámiť o tom, ako spracovávame Vaše osobné údaje, na aké účely ich spracovávame, a aké máte práva v tejto veci. Vaše osobné údaje sú maximálne chránené viacerými systémami, ktoré fungujú na našej stránke, pričom celý proces spracovania osobných údajov je v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 GDPR a zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov platné od 25.5.2018 (ďalej len „Nariadenie GDPR“).

Ktoré údaje spracovávame ?

Pre účely odpovede na tvoje otázky, podnety, nápady spracovávame tvoje MENO a EMAIL. Tieto údaje zadávaš na našej stránke v časti „O nás/Kontakt“.

Rovnako spracovávame aj údaje, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie rôznych analytických nástrojov (nemusíte sa báť, údaje z týchto nástrojov sú úplne Anonymné). Pre účely správneho fungovania týchto analytických nástrojov spracovávame Vašu IP ADRESU a COOKIES. Cookies sú krátke textové súbory, ktoré slúžia na to, aby sa Vám zobrazila personalizovaná reklama. Pokiaľ sa chcete vyhnúť cookies je dobré využiť „Inkognito režim“ prípadne je tu možnosť úplne deaktivovať cookies cez svoj prehliadač. Je jedno, či používate Google Chrome, Microsoft Edge, Mozillu alebo iný prehliadač, v každom z týchto prehliadačov sa dajú cookies vypnúť.

Ako chránime vaše osobné údaje ?

Údaje, ktoré zadávate do kontaktného formuláru idú zašifrované prostredníctvom softvéru spoločnosti Sendinblue priamo na náš interný email. Sendinblue je spoločnosť, ktorá v plnej miere dodržuje všetky štandardy vyžadované nariadením GDPR.
Pre účely analytiky webu využívame „Google Analytics“, pričom všetky údaje, ktoré získame z Google Analytics sú plne anonymizované. Spoločnosť Alphabet (Google) chráni Vaše údaje v najvyššej možnej miere. O tom ako chráni osobné údaje v službe Analytics si môžete prečítať tu.
Využívame aj sociálne siete, no nikdy žiadne osobné údaje vlastníka bez jeho súhlasu nezverejňujeme.

Aké sú vaše práva podľa nariadenia Gdpr ?

V zmysle článku 15 a nasledujúcich nariadenia GDPR máte hneď niekoľko práv:

Právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom
Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu opravil nesprávne osobné údaje, ktoré sa jej týkajú
Dotknutá osoba má tiež právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú
Dotknutá osoba má právo na to, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie
Dotknutá osoba má právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi bez toho, aby jej prevádzkovateľ, ktorému sa tieto osobné údaje poskytli, bránil
Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na základe článku 6 ods. 1 písm. e) alebo f) vrátane namietania proti profilovaniu založenému na uvedených ustanoveniach
a práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať.

Ako si tieto práva uplatniť ?

Veľmi jednoducho. Stačí nám napísať na našu emailovú adresu info@ridepoint.sk a my bezodkladne začneme riešiť Vaše požiadavky v spojitosti s ochranou osobných údajov. Treba ešte povedať, že sme v zmysle nariadenia GDPR povinní zachovávať mlčanlivosť vo všetkých veciach týkajúcich sa Vašich osobných údajov.

Ochrana Vášho súkromia je pre nás absolútnou prioritou a preto sa stále snažíme využívať lepšie a lepšie systémy na ochranu osobných údajov.

Spracovanie osobných údajov Read More »

Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Viedenské Alpy, alebo naša vrchárska skúška, ktorá nás preverí, či sme schopní v roku 2022 vyjsť na Passo dello Stelvio, alebo iné ikonické stúpania. Plán bol jednoduchý, 3-4 dni motania sa neďaleko Viedne na starých bicykloch. Stany, karimatky a všetko potrebné pre low-cost bikepacking si nesieme za sebou. Cestujeme na starých bicykloch. Ja idem, ako je to už zvykom, na Favorite a priateľka (Maťa) ide na Peugeote, rok výroby neviem, no je to starší typ, ktorý sme kúpili z bazáru za 10 eur.

305

Počet kilometrov

2670

Výškové metre

Minuté peniaze

1. DEŇ

Cesta k Neusiedler See

Ráno sme zaspali a tak len rýchlo hádžeme do seba všetko, čo vidíme v chladničke. Dobre, že sme si batožinu na bicykle naložili ešte včera. Je ešte pomerne chladno, no bicyklujeme smerom k stanici v Petržalke. Nechcelo sa nám kupovať lístky skôr a tak lístky na vlak do Parndorfu kupujeme až na stanici, čo nám zbytočne berie čas. Vlak sme len tak tak stihli, no sedíme. Za necelých 7 eur máme spiatočný lístok do Parndorfu a naspäť aj s bicyklom. Do rakúskych vlakov s bicyklom len normálne vojdete a pripnete pásom. Netreba ich nikde dvíhať, vešať ani nič podobné (zdravím ZSSK, kde pri poslednej nakládke naloženého bicykla mi skoro prasklo črevo). Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Parndorf – Viedenské Nové mesto

Z Parndorfu až po odbočku na Oggau ideme po cyklotrase B10, ktorá obtáča celé Neziderské jazero. Tento úsek nebudeme nejako špeciálne popisovať, keďže o ceste okolo Neusiedler See sme napísali samostatný článok. My do Oggau nebočíme a teda sa odpájame a smerujeme do Eisenstadtu. Je úplne neuveriteľné, kde všade tí Rakúšania postavia cyklotrasu. Do Eisenstadtu ideme po parádnych cyklotrasách pomedzi slnečnicové polia. Síce je pravda, že ani po susediacich cestách veľa áut neprejde, no je to paráda nemusieť rozmýšľať, či ma nejaký dilino neprejde. Eisenstadt je krásne mesto, ani som nevedel, že takéto pekné mesto máme blízko Bratislavy.

Eisenstadt má mále útulné centrum, nad ktorým sa týči barokový zámok Esterházyovcov. Krížom cez historické centrum ide cyklotrasa, čo je tiež pomerne nezvyčajné, že si pustíte cyklistov cez centrum. Ideme však opatrne, pretože všade je kopec ľudí. Vznik tohto zámku sa datuje do 14teho storočia, pričom na výstavbe nového zámku v Eisenstadte sa podieľali významní remeselníci a talianski stavební majstri, ktorí pracovali vo Viedni aj pre samotného cisára.

Z Eisenstadtu sa spúšťame dole kopcom a z nejakého dôvodu sme stratili cyklotrasu a tak musíme chvíľu ísť po cestách. Tu by som sa rád pozastavil nad mentalitou rakúskych vodičov. Išli sme cca 10 km po cestách, no počas 10 km som sa ani raz necítil ohrozený. Vodiči ozaj dávajú pozor a kľudne za Vami pôjdu aj kilometer, len aby Vás mohli bezpečne obísť. Toto je uplatňovanie pravidla 1,5 metra v praxi. Motkáme sa cez rakúsky vidiek a ani sa nenazdáme a už sme vo Wiener Neustadte, alebo po slovensky vo Viedenskom Novom Meste. Prvý krát mám pocit, že sa v rakúskych značkách neorientujem a tak kukám do máp ako sa dostať do centra. Úzkymi cestičkami ideme do centra. Centrum je pekné, no mne sa viacej páčil Eisenstadt, prišiel mi historickejší.

Viedenské Nové Mesto – Hohe Wand

Wiener Neustadt sme pomerne rýchlo prešli a teraz sa chceme napojiť na Hohe Wand Radweg. Táto cyklotrasa ide cez vinice a tak prvý krát sa trápime v kopcoch. Cítime každý gram váhy, ktorý sme zbytočne so sebou zobrali. Takticky sme si vodu nezobrali v meste. Lebo, však vodu nájdeme niekde po ceste, prípadne vypýtame od domácich. A tak mierne dehydratovaní prechádzame cez priesmyk ku Hohe Wandu. Vyzerá to tu ako keby to niekto vypálil. Od Winzendorfu až po vjazd do doliny mám pocit, že idem mimo civilizácie. Vodu nevieme nikde zohnať. Až nakoniec, keď už som začal byť malátny, sme zastali pri predajni traktorov, kde nám ochotne napustili fľaše. Na druhý deň už berieme so sebou aj 2 litrovku. Cesta ku Hohe Wandu je krásna, ale náročná.

Stúpame cez Stollhof až ku parku Hohe Wand. Už len toto stúpanie nás dosť vytrápilo, no cesta ku Hohe Wandu nás dorazila. Tlačíme. Síce len chvíľu ale tlačíme. Pod Hohe Wandom je parádny kemp, ktorý stojí cca 20 eur pre 2 osoby na noc. Je to tu kompletne vybavené a výhľady na masív sú úchvatné. Vedľa nás poliaci cinkajú so skobami, zajtra idú po tej stene vyliezť hore.

2. DEŇ

Hohe wand – Reichenau an der Rax

V noci nám bola zima, hoci máme spacáky s komfortom okolo 10 stupňov, aj tak sa musíme obliecť. Raňajkujeme džem s nejakým ich lokálnym pečivom, mne chýbajú klasické rožky. Hneď z rana sadáme na bicykle a spúšťame sa dlhým zjazdom od Hohe Wandu až do Neunkirchenu. Údolie okolo Hohe Wandu je ozaj nádherné. Pod masívom hory je viacero kopčekov na ktorých sú kostolíky, prechádzate cez husto zarastené lesy, dediny sú upravené, úplná idylka. Hohe Wand bol ozaj krásny. Prichádzame do Neunkirchenu, kupujeme vodu, jedlo na cestu a hor sa do Álp. Z Neunkirchenu ide cez Ternitz až do Gloggnitzu parádna cyklotrasa popri Schwarze.

Gloggnitz – Breitenstein

Cesta do sedla Orthof bola pre mňa najkrajšou časťou celého tohto výletu. Každopádne aj najnáročnejšou. Hoci Hohe Wand bol tiež celkom masaker, tak na sedlo Orthof nemá. Stúpanie začína prakticky v Gloggnitzi a veľmi jemne sa cesta dvíha cez Aue až do Schottwien. V Schottwien si treba nabrať vodu a kuknúť si dedinku. Vysoko nad dedinou sa týči diaľničný nadjazd. Fascinuje ma výška tohto nadjazdu, nikdy som nevidel diaľnicu v takejto výške. Mimo tejto technickej zaujímavosti, dedina je veľmi pekná, má pekný kostolík a už to trošku pripomína alpské dedinky. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Každopádne pokračujeme, schádzame z cyklotrasy, ktorá vedie popri hlavnom ťahu na cestu. Síce je to cesta, ale nestretli sme ani jedno auto. Po chvíli jazdy sme ohúrení prírodou okolo nás. Cesta zasekaná do skál, v krásnej prírode a bez áut. Asfalt – luxus. Prichádzame k prvej „vracačke“, pri ktorej sa cesta dvíha nad 10%. Po chvíli jazdy zastavujeme, potrebujeme vydýchať a všimneme si vysoko nad nami „Semmeringskú železnicu“. Záujimavosti o Semmeringskej železnici sme zhrnuli na konci článku. Každopádne sme bez slov. Niečo takéto sme ešte nevideli. Je to ozaj nádhera.

Pofotili sme si železnicu a pokračujeme do Breitensteinu. Toto je už typická alpská dedinka – malá dedinka medzi horami, s krásnou prírodou, muškátmi, upravenými záhradami a neskutočne zelenou trávou. Aj vy máte pocit že v Rakúsku je tráva zelenšia ?

Breitenstein – sedlo Orthof

Maťa je rozcítená z alpskej dedinky, no nie je čas, stúpame ďalej. Už tak dlho stúpame, že si pomaly zvykám na to, že takéto ťažké nohy mi ostanú. Asi kilometer za dedinou zas stojíme. Teraz to nie je kvôli oddychu, ale kvôli ďalším viaduktom medzi skalami vo veľkej výške. Neskutočné, krásne, nechápem ako toto ľudia postavili. A to sme ešte ten najväčší nevideli.

Teším sa na Kalte-Rinne viadukt, alebo najväčší viadukt zo série Semmeringskej železnice. Už z diaľky ho vidíme a zhodou okolností sme videli ísť po ňom vlak, no odfotiť som ho nestihol. Po toľkých stovkách rokov a stále môžu po ňom jazdiť vlaky. Je ozaj obrovský, toto sa oplatí vidieť.

Oddychujeme a nacpávame sa orechmi pred najťažšou časťou stúpania. Trochu som klamal priateľke a povedal jej, že je to od viaduktu už len rovinka. Chvíľu mi to aj verila, no pri značke 23% som si uvedomil, že mi to už asi neprejde. Vypočul som si, že som ***** a mohli sme ísť ďalej. Jáj a ešte som jej povedal, že zjazd bude pohodka, niečo ako z Bieleho Kríža do Jura. To ešte nevie, že pôjdeme cca 13 km strmo dole. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

Vracačky nás pomedzi skaly ťahajú až do sedla Orthof. Zo sedla je nádherný výhľad na celú oblasť Semmeringu. Veď posúďte sami.

sedlo Orthof – Reichenau an der Rax

Na vrchole sedla stretávame rakúskych dôchodcov na ebajkoch a Maťa sa dozvedá, že dole je to cca 13 km. Snažil som sa ju presvedčiť, že klamú. Len presvedčte 22 ročnú babu, ktorá má bicykel rada len kvôli vám, bojí sa výšok a rýchlosti, že tých 13 km dole kopcom je pohodka. A tak sa spúšťame. Ideme ozaj rýchlo a kocháme sa krásnymi výhľadmi na Schneeberg. Asi v polke cesty zastavujeme a Maťa si sťažuje, že ju bolia ruky z brzdenia. Aby som predišiel kríze vo vzťahu som radšej ušiel. A tak po chvíli sme sa stretli v Reichenau. Kupujeme si večeru a ideme do kempu. Cez Viedenské Alpy na bicykloch

3.deň

Popri Schwarze tam a naspäť

Tretí deň sa budíme skoro a ja idem na nákup. Najeme sa a na poobedie hlásia v tejto oblasti prívalové dažde. Ideme sa teda ešte doobeda previesť popri Schwarze. Údolie je krásne, také typické alpské. Cesta viackrát lemuje rieku. Maximálne si to užívame. O to viac, že veci sme nechali v kempe a takto ľahko naložení sme neboli ani nepamätáme. Vysoké hory, muškáty v oknách, ľadové rieky, je tu parádne.

Schwarza – cyklistický a motorkársky raj

Reichenau an der Rax – Parndorf

Vraciame sa z údolia, balíme stan a ostatné veci, nakladáme na bicykel a ideme domov. Nechcel som sa vracať po tej istej ceste a tak volím o trošku južnejšiu cestu popod Viedenské Nové Mesto. Letíme cez rakúsky vidiek, míňame viacero cestných uzáver a po 2 dňoch v kopcoch, nás už také typické kopanické kopčeky úplne likvidujú. Každopádne cesta domov ide rýchlo, už si len premietame spomienky z Álp. Ani sa nenazdáme a už vidíme názvy dedín „Am See“. Už si môžeme povedať, že sme doma. V Neusiedli posledná fotka a už len na vlak domov. Parádny výlet za nami.

Zaujímavosti o Semmeringskej železnici

Semmeringská železnica je skoro 42 km dlhá trať, ktorá sa krúti cez Semmering. Patrí do svetového dedičstva UNESCO, pričom tento titul si zaslúžila tým, že je to prvá skutočná horská železnica na svete. Vyše 20 000 ľudí sa podieľalo na stavbe tejto železnice a treba spomenúť, že železnica je funkčná do dnes. 42 km úsek železnice obsahuje 15 tunelov, 16 viaduktov a 100 klenbových mostov, pričom vlaky na tejto trati prekonávajú skoro 500 výškových metrov. Najkrajší výhľad na železnicu je z vyhliadky 20-Schilling-Blick. Dôležitosť tejto spojky bola vnímaná aj inými autoritami v minulosti a preto bola viackrát snaha o zbombardovanie tejto železnice, no nepodarilo sa.

Záver

Ozaj jeden z najlepších bikepackingových výletov na ktorých som bol. Na tejto trase uvidíte a zažijete úplne všetko. Síce je pravda, že to nie je rovinka ako do Passau, no mne sa tento výlet páčil viac ako ten do Passau. Alpy sú ozaj nádherné, okolitá príroda vás úplne pohltí. Je to ozaj chvíľka od Bratislavy a vlakom sa dá dostať prípadne až do Gloggnitzu, alebo sa môžete previesť po Semmeringskej železnici. Kopce vás tu vytrápia no stojí to za to. Aj Hohe Wand, aj údolie popri rieke Schwarza, aj Semmeringská železnica sú jednoducho úžasné. Určite každému odporúčame vyskúšať.

Nie všetky fotky sa zmestili do tohto článku, ak si chcete pozrieť ďalšie fotky z nášho výletu (ako vyzerá kemp, viac fotiek Semmeringskej železnice, viac fotiek prírody), kliknite TU (presmerovanie na Google Photos).

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

Viedenské alpy.gpx Stiahnuť

Cez Viedenské Alpy na bicykloch Read More »

Okolo Neusiedler See na Favoritoch

Okolo Neusiedler See na Favoritoch

Neusiedler See na Favoritoch Neusiedler See na Favoritoch

Prejsť po cyklotrase okolo Neusiedler See bol môj dlhoročný plán, ktorý som stále odkladal. Vždy som prišiel z Bratislavy ku jazeru a koniec. Ďalej sa mi už nechcelo ísť a tak som väčšinou ukončil cestu pri ikonickom majáku týčiacom sa pri Neusiedler see (Podersdorf am See). No, keďže sme toto leto s kamarátom plánovali zájsť až do Passau, čo nám celkom nevyšlo (o neúspešnej ceste do Passau sme napísali samostatný článok), tak sme chceli otestovať naše bicykle. Veď to poznáte, Favority. Aj keď tieto bicykle máme veľmi radi, musíme konštatovať, že spoľahlivosť Favoritov je veľmi nízka. O nízkej spoľahlivosti Favoritov sa presvedčíte aj článku. A tak sme našu testovaciu jazdu spojili aj s mojím dlhoročným cieľom. Okolo

182

Počet kilometrov

889

Výškové metre

Čas

Cesta ku jazeru

Zhodli sme sa, že prejsť cez 200 km na jeden krát, na bicykloch, ktoré nás už viackrát zradili, asi nie je ideálny nápad. A tak z Bratislavy (Petržalky) ideme vlakom do Parndorfu (Vystúpte až na Parndorf Ort – je to bližšie a hneď pri vlakovej stanici je cyklotrasa). Cena spiatočného lístka na osobu aj s bicyklom bola 6,6 eur a vlaky chodia každú hodinu aj tam aj späť. Čiže s dopravou nie je problém a ušetrí vám to dokopy cca 80 km cesty. Vlaky sú na trošku inej úrovni – nemusíte trhať dverami aby sa otvorili, bicykel nemusíte nikde vykladať, len vojdete a opriete bajky.

Parndorf – Morbisch am See

Prvá etapa našej cesty je popri západnom brehu až ku maďarským hraniciam. Popri západnom brehu netreba brať doslovne, pretože ak neplánujete vyjsť na móla v jednotlivých mestách, tak Neusiedler See asi ani neuvidíte. Cyklistika popri jazere je perfektná, pretože idete po kvalitnom asfalte, medzi krásnymi vinicami, ľudia sú tu veľmi priateľskí, no výhľadov si moc neužijete.

Prechádzame z Neusiedl am See jemným stúpaním do Joisu. Značenie je veľmi dobré, niekedy až príliš dobré. Mysleli sme si, že keď sa budeme držať cyklotrasy B10, tak nás „obtočí“ okolo jazera. Áno, obtočí. Ale má toľko variánt, že často ak urobíte zlé rozhodnutie, to znamená + 5 km. Z Joisu bicyklujeme cez Winden am See, Purbach am Neusiedler See až do Oggau. Pred Oggau je odbočka na Eisenstadt , kade sa viete dostať do Viedenských Álp. Každopádne tento úsek nás ničím (okrem kvalitného asfaltu a pekných viníc) neohúril. Jazero nevidíte a teda ani neviete, že bicyklujete okolo jazera.

Za Oggau sa už dostávame do Rustu, kde sa rozhodujeme ísť pozrieť jazero. Nech aspoň máme nejaký dôkaz, že ideme okolo Neusiedler See. Cez step sa dostávame do prístavu. Pláž tu nie je, voda je špinavá, ale sme radi, že konečne vidíme vodu. Čítame, že stadiaľto ide kompa do Podersdorfu, a z vedľajšieho Morbisch am see ide kompa do Illmitzu a teda sa viete vyhnúť maďarskému úseku B10tky. Za Morbisch am See stúpame hore dedinou až ku maďarským hraniciam a konečne vidíme jazero z výšky. Síce sa mi zdá, že som od jazera asi 20 km, ale robím fotky a tešíme sa. Jany má asi miernu fatamorgánu, pretože mi hovorí, že konečne vidí ten rakúsky maják (neskôr sa ukázalo, že myslel maják pri Neusiedler See v Podersdorfe). Ale o majáku až keď tam prídeme :).

Akonáhle máme trošku lepšiu náladu, vďaka krásnemu výhľadu zvrchu, sadneme na bicykle a praskne nám jeden špic. Náhradný nemáme a koleso má ozaj peknú osmičku. Každopádne sme nejako pohýbali kolesom aby zapadlo aspoň do rámu, odpojili zadnú brzdu a povedali si, že toto vyriešime až doma. Pred sebou máme ešte vyše 100 km, no tešíme sa na obed v Šoproni.

Šopron – Pamhagen

Alebo inak povedané, maďarská časť. Čakali sme trošku horší štandard cyklociest (ak vôbec nejaké) a ani sme nedúfali, že by niekde bola pitná voda, tak ako v Rakúsku na každom rohu. Z hraníc stúpame jemným stúpaním až do Šopronu. Prasknutý špic nám nerobí radosť, no mesto Šopron nám radosť robí. Krásne mesto. Asi doterajší „highlight“ cesty. Krásne historické centrum, úzke uličky, mačacie hlavy a McDonald. Klasický študentský obed. Do Šopronu sa určite oplatí zájsť, aj keď je to trošku ďalej.

Ak ste sa tešili, že v Maďarsku konečne bude vidno jazero, tak vôbec. Dokonca tu ani nie sú mola s prístupom k vode, takže ani nemáte poňatia, že idete okolo jazera. Naše predsudky sa nenaplnili a maďarské cyklotrasy sú dokonca lepšie než tie Rakúske. Veľmi dobre značené, bez množstva obchádzok a v dedinách viete nájsť aj pitnú vodu. No čapovať si tu vodu z kohútika na ulici ani nie je potrebné, pretože všadeprítomné „Csardy“ s normálnymi cenami, lákajú ešte viac. S vetrom v chrbte frčíme cez maďarské dediny. Míňame dediny ako Fertoboz, Hidegseg, Hegyko, Fertod a cez nekonečné cesty v poliach prichádzame opäť do Rakúska.

Tesne pred hranicami sa mi odlomil klínok. Náhradný samozrejme nemám. Každopádne sa zlomil tak, že sa mi ho podarilo asi na pol závitu pritočiť. Ach tie Favority. Zbytok cesty som už len tŕpol, kedy mi odpadne kompletne a domov tlačím. Síce to bol posledný problém, no aj tak sa tie Favority stále kazia. Aj napriek tomu, sú tieto bicykle našou srdcovkou. Majú v sebe kus histórie a to sa nám páči. Všetky problémy však patria k Favoritom a práve všetky tieto patálie budujú celoživotný vzťah medzi strojom a človekom. Jany neprejavuje až takúto lásku k strojom, no stále mi hovorí, že už vidí ikonický maják pri Neusiedler see.

Pamhagen – Parndorf

Posledná etapa. Na tomto brehu Neusiedler See je podstatne menej dedín a tak cestovanie sa mení na nekonečnú cestu cez step. Ale aspoň sú všade cesty s parádnym asfaltom. V Apetlone robíme chybu. Dali sme na intuíciu a nie na mapy a tak sme sa previezli +5 km úplne zbytočne. Len preto, že cyklocesta B10 má asi milión možností kade ísť. Už vieme, že pri každom jednom rozdvojení, treba pozreť na mapy. Okolo Neusiedler see na Favoritoch

Cez Illmitz len prefrčíme a frustrovaní tým, že sme si zbytočne urobili obchádzku pokračujeme do Podersdorfu. Medzi týmito dedinami je rozhľadňa. Konečne poriadna rozhľadňa.

Doteraz tu boli len rozhľadne, na ktorých som ani nemal pocit, že som na rozhľadni. Myslím, že slúžia na pozorovanie vtáctva. No, už sme prešli cca 90% našej cesty a stále sme poriadne nevideli jazero (okrem zachádzok na móla). No táto veľká rozhľadňa je parádna. Výhľad na celé jazero, okolitú prírodu a na búrku, ktorá sa na nás valila. A tak do seba hádžeme oriešky a ideme k ikonickému majáku v Podersdorfe.

V Podersdorf am See je aj akýsi chodník slávy cyklistov a na konci tohto chodníka je ikonický maják. Maják má 12 metrov a slúžil na varovanie pred búrkami pre nadšencov vodných športov. My sme síce cyklistickí nadšenci, no nič to nemení na situácií, že búrka sa k nám blížila. Fotíme sa pri ňom, nachvíľu posedíme a kecáme o tom, že je absurdné, že celý deň obchádzame jazero a reálne sme ho videli asi 5 krát. Každopádne, konečne ten rakúsky, ikonický maják pri Neusiedler See.

Maják v Podersdorfe a prichádzajúca búrka

Posledný úsek cesty do Neusiedl am See je po šotoline. Ale po kvalitnej šotoline, nie takej slovenskej. Kľudne aj cesťáky tadeto prejdú. V Neusiedli ideme ešte na mólo urobiť poslednú fotku a šup na vlak do Parndorfu.

Niečo málo o vinárskom regióne pri Neusiedli

Na čo nemôžem zabudnúť, je fakt, že okolo celého jazera je vychýrený vinársky región. Najtypickejšie a najchutnejšie víno je červené, ktoré je vinifikované z odrody Zweigelt. V tejto oblasti je cca 500 vinárskych závodov, pričom hlavné odrody hrozna sú Welschriesling a Zweigelt. Pri takom množstve závodov, asi nie je potrebné nejako špecificky poukazovať na to, že ozaj v každej jednej dedine máte pivničky, kde môžete ochutnať víno. Pokiaľ prídete počas sezóny, tak domáci vám dajú bezplatne ochutnať viaceré vína. Dobré víno je v tejto oblasti aj vďaka Neusiedler See – v lete sa veľká vodná plocha zohreje a následne v noci nahromadené teplo pomaly uvoľňuje do okolia.

Záver – tipy a rady

Dĺžka trasy cca 140 km pokiaľ neurobíte zbytočné zachádzky.
Naša trasa mala až 180 km, ale tu počítame aj cestu na vlak do Petržalky (určite sa do Parndorfu zvezte vlakom, nám to ušetrilo kopec kilometrov), aj všetky zbytočné zachádzky.
S vodou mať problém nebudete, studničky sú ozaj všade.
Bufety sa taktiež nájdu, no odporúčam Maďarské, sú lacnejšie. (len nezabudnite vymeniť forinty, málokde sa dá platiť kartou)
Najkrajšie miesta: móla pri jazere (Rust, Morbisch am See, Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See), maják v Podersdorf am See, rozhľadňa medzi Podersdorfom a Illmitzom, mesto Šopron.
Viac menej celú cestu idete po cyklotrase s kvalitným povrchom (vhodné pre všetky typy bicyklov).
Na druhý breh sa viete dostať zo všetkých vyššie uvedených mól. Okolo Neusiedler see na Favoritoch
Značenie je parádne, nestratíte sa, no niekedy je až moc dobré a teda zbytočne si urobíte zachádzku.

No a záverečná otázka, išli by sme ešte raz ? oplatí sa ísť ? Asi ani moc nie. Určite sa oplatí ísť kuknúť jazero napríklad do Podersdorfu, no obchádzať jazero s tým, že očakávate pohodovú cyklistiku s krásnymi výhľadmi to vôbec. Síce nemožno uprieť našim susedom, že cyklotrasy majú ozaj všade, a tieto cyklotrasy majú kvalitný povrch, no v tomto prípade idete 140 km pomedzi vysoké trávy, ktoré vám znemožňujú výhľad na jazero. Ako som spomínal výhľad je len na mólach (na ktoré sa nám nie vždy chcelo zachádzať) a ešte na rozhľadni medzi Illmitzom a Podersdorfom (tú odporúčame, tam sme aspoň na chvíľu uvideli jazero).Na tréning to tiež nie je moc vhodné, pretože okolo jazerá jazdí veľké množstvo cykloturistov, a tak by to stále bolo len o zrýchľovaní a brzdení.

Zhodli sme sa, že sme radi za to, „že sme to dali“, ale už by sme nešli. Naša potreba kochať sa a veľa fotiť nebola uspokojená.

Viac fotiek z našej cesty okolo Neusiedler See je v príspevku na Facebooku.

Nižšie pripájame aj mapu v GPX formáte.

Neusiedler See.gpx Stiahnuť

Okolo Neusiedler See na Favoritoch Read More »

Gaderská dolina a Ondrášovské skaly za jeden deň

Gader a Ondrášovské skaly za jeden deň

Počet kilometrov

872

Počet výškových metrov

Čas

Turčiansky ďur – Ondrášovské skaly

Vyrážame z dedinky v srdci Turca – Turčiansky Ďur. Ku Ondrášovským skalám sa vieme dostať viacerými cestami. Jedna je po hlavnej, ale túto moc pre MTB neodporúčam. Slovenská klasika – úzka, veľa áut a vysoká rýchlosť. Radšej využite cestu poza dedinu po poľných cestách, no kvôli našej východiskovej polohe je ideálne ísť cez Kláštor pod Znievom a následne zadom po poľnej ceste až pod stúpanie na Ondrášovské skaly.

Stúpanie na Ondrášovské skaly je pomerne krátke, no intenzívne. Viackrát musíme ísť až na najmenší pastorok. Každopádne po 2,5 km sme hore. Nie všetky úseky sú zjazdné, niekedy musíme aj tlačiť. Odporúčame ísť cez týždeň, pretože cez víkend je tu pomerne dosť peších turistov. Výhľad – parádny. Vidíme kompletne celú Turčiansku záhradku a priznám sa, že takýto krásny výhľad ani neviem opísať. Radšej si ho pozrite na fotkách nižšie.

Ondrášovské skaly – Necpaly

Z Ondrášovských skál sa svižným zjazdom spúšťame do Ondrášovej. Po poľných cestách, ktoré sú tu v Turčianskej kotline neustále hore – dole sa presúvame cez Moškovec, Blažovce až do Blatnice. Rozhodujeme sa urobiť taký väčší výlet, a teda ideme po ceste SNP až pred Necpaly. Cesta SNP je cyklistickou legendou v Turci. Cestní cyklisti tu každoročne pretekajú a dokonca niektoré roky tadeto išli aj etapy preteku Okolo Slovenska. Po ceste ku Necpalom je pekná menšia drevená rozhľadňa, odkiaľ máte opäť výhľad na dedinky a polia turčianskej záhradky a na masív Veľkej Fatry.

Necpaly – Gader

Z rozhľadne vyhodnocujeme situáciu ohľadne počasia, a aj keď to z fotky nevidno, tak vpravo od nás sa začína pomerne dosť mračiť a tak meníme plán. Neurobíme okruh ale vrátime sa a prejdeme si len Gaderskú dolinu. A tak zjazdom pozdĺž cesty SNP letíme až do Blatnice.

Za Blatnicou vstupujeme cez vyrezávanú bránu s nápisom „Gaderská dolina“ do lesa a kľukatými cestičkami s miernym, no tiahlym stúpaním prechádzame dolinou. Výhľady sú nádherné. Takýto pobyt v prírode je neskutočne ukľudňujúci. Užívame si dokonca aj stúpanie a ani sa nenazdáme a už sme pri Čertovej bráne. Je tu kopec turistov. Fotíme sa pri Čertovej bráne a vraciame sa dolu Gaderskou dolinou po novom parádnom asfalte až do Blatnice.

V Blatnici si uvedomujeme, že sme po ceste zabudli ísť pozrieť Blatnický hrad. A tak opäť šľapeme na cestu SNP a z nej už pomerne pohodlne vieme po lúke vyjsť až ku hradu. Pripíname bicykle a obdivujeme ako tie hrady dokázali ľudia pred stovkami rokov postaviť. Po chvíli na hrade sa spúšťame na cestu SNP a stadiaľ po cestách domov.

Tento výlet cez Turčiansku záhradku má 66 km a zavedie vás na nádherné miesta s krásnymi výhľadmi. Výhľady nie sú síce celkom zadarmo, stúpania vás pekne vytrápia. Každopádne sa ich oplatí zdolať. Prejdete aj pomerne slušnú dávku kilometrov, ale za deň sa to dá zvládnuť.

Ako východiskový bod pre ľudí, ktorí nežijú v okolí Turčianskeho Ďura, odporúčam vlakovú stanicu Kláštor pod Znievom. Dá sa tam v pohode parkovať autom, no zároveň bez problémov si viete priviesť bicykel vlakom.

Viac fotiek z výletu na Ondrášovské skaly si môžete pozrieť aj v príspevku na Facebooku. Rovnako odporúčame si prečítať naše cyklocestovateľské dobrodružstvá do Passau prípadne cez Viedenské Alpy.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Gader Stiahnuť

Gaderská dolina a Ondrášovské skaly za jeden deň Read More »

Z Komárna do Bratislavy

Z Komárna do Bratislavy

Ako sme už uviedli na v príspevku na Facebooku, tak cesta z Komárna do Bratislavy je jednou z mála cyklotrás, ktorá je v zásade celá mimo premávky. Stále na Rakúsky level síce nemáme (Passau-Bratislava), no bicyklovať sa 100 km bez premávky je na Slovensku skôr raritou.

105

Počet kilometrov

Počet výškových metrov

Počet kilometrov po ceste

Večer kukáme predpoveď počasia a má fúkať silný vietor smerom z Komárna na Bratislavu, a tak robíme rozhodnutie, že do Komárna ideme vlakom. Domov prídeme na bajkoch. Samozrejme, dá sa ísť aj z Bratislavy do Komárna a späť, ale treba počítať s tým, že táto trasa má cez 200 km a vietor Vás minimálne v jednom smere ozaj vytrápi.

Cesta vlakom do Komárna

A tak ráno o ôsmej sadáme na vlak, kde sa dozvedáme, že po trase je výluka a že to nám mali povedať pri pokladni a nepovedali. A teda uvidíme, či nám vezmú bicykel do autobusu, závisí od nálady šoféra. Vlaku trvá cesta cca 2 hod 15 minút. Cesta je úplne v pohode, až na to, že autobusárovi nevysvetlíte, že bicykel by nemal ležať na prehadzovačke. Vystupujeme v centre Komárna, premotáme sa uličkami a už sme pri Dunaji, pri moste, na Alžbetinom ostrove. Toto je náš východiskový bod.

Vychádzame z Komárna popod nový Komarnianský most, predpovede sa nemýlili, vietor fúka do chrbtu a my ideme 27-28 km/h, sme spokojní. Asfalt je tu úplne nový, až trochu neuveriteľné na Slovensku, užívame si to. Ozaj na takomto asfalte ani človek nevie že ide. Trošku ľutujem, že som si nezobral svoj cesťák. Príroda je tu krásna, no Dunaj vidíte len málokedy. Väčšinou je Dunaj skrytý za Dunajskými luhmi a tak v tejto úvodnej časti cesta nie je až tak záživná.

V porovnaní s hrádzou v blízkosti Bratislavy, tu bufety nenájdete ale zas dá sa zísť do dedín a tam sa vždy nejaká krčma nájde. No celkovo tu máte trošku pocit, že idete mimo civilizácie. Každopádne nový asfalt kompenzuje málo fotogenických výhľadov. Po chvíli, kedy si zvyknete na to nepozerať sa na cestu tak vás vyklepe 1 km rozmlátenej panelky. To podotýkam, že panelka v Bratislave medzi mostom SNP a Lafranconi je paráda oproti tomuto. Nerozumiem prečo tento 1 km nemohli potiahnúť tiež nový asfalt.

Medveďov – Gabčíkovo

Po tejto nemilej skúsenosti pokračujeme ďalej, no asfalt je opäť perfektný, sem tam už vidíme aj Dunaj. Ani sa nenazdáme a sme v Medveďove. S tadiaľto môžete prejsť cez most do Maďarska a ísť domov cez Gyor, Mosonmagyovar, Rajku alebo pokračovať po hlavnej (kde chodí asi jedno auto za deň) do Sapu. Hrádza v tomto asi 5 km úseku ešte nie je dorobená. V Sape vychádzame opäť na hrádzu, tu už vidno Dunaj stále. Asfalt je tu úplne v pohode zjazdný, len sem tam s vami trochu potrasie. Po chvíli už vidíte Vodné dielo Gabčíkovo.

Prichádzame ku Vodnému Dielu a vychádzame na rozhľadňu. Fúka tu strašne silný vietor, až nám zhodil opreté bicykle na zem. Výhľad je tu krásny, len škoda, že sme nevideli loď ktorá by prechádzala cez plavebné komory. Taktiež je tu taký presklený výklenok, ktorý sa tiež tvári ako rozhľadňa a cieľom je aby vám stúpol adrenalín v žilách. Gabčíkovo je polovica cesty, cca 50 km, dávame si tu obed, cesnakovú polievku v bochníku.

Gabčíkovo – Bratislava

Po obede sadáme na bicykel a po ľavom brehu Dunaja (Kyselica, Šamorín, Hamuliakovo) pokračujeme domov. Aby ste vyšli na hrádzu musíte asi 200 metrov ísť po extrémne stŕmej ceste, čo s plnými žalúdkami nedávame. Tlačíme. Vychádzame na hrádzu priamo vedľa Dunaja, asfalt je tu taktiež nový. Cesta popri Dunaji, s vetrom v chrbte a po novom asfalte je romantika ako vyšitá. Od Gabčíková až po Lužný most prakticky stále idete popri Dunaji. Nedajte sa vystrašiť nápisom že hrádza je uzatvorená, nie je, len očividne tento nápis je tu ešte z čias keď sa naťahoval nový asfalt a očividne už značku neodložili.

Po parádnom asfalte prichádzame do Kyselice, ale kompa ide až o pol hodinu a tak pokračujeme po ľavom brehu ďalej. Kompa je zadarmo a za cca 10 minút vás prevezie na druhý breh Dunaja. Tam už nie je taký ideálny asfalt, ale stále je to v pohode zjazdné.

Od Kyselice nás vietor tlačí ešte viac a tak preletíme popri X-Bionic Sphere v Šamoríne a od Hamuliakova už na nás čaká starý asfalt. V pohode zjazdný aj na cesťáku, len je tam zopár krát zdvihnutý asfalt, tak dávajte pozor.

Na druhú stranu sa dá prejsť ešte cez Lužný most, ale o tom až v ďalšom článku. My pokračujeme po Slovnaftskej hrádzi a po chvíli motania sa sme už pod Prístavným mostom.

Koniec cesty. Po 105 km sme doma. Pokiaľ uvažujete len o jednosmernom výlete z Komárna do Bratislavy, tak určite si pozrite predpoveď počasia – hlavne vietor. Nám výlet trval cca 5 hodín aj s prestávkou na obed a zastavením v Gabčíkove. Trasa je ozaj veľmi pekná a ako sme uviedli na začiatku, takýto dlhý kus cesty, s takým dobrým asfaltom a mimo áut budete hľadať na Slovensku veľmi ťažko.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Komárno Bratislava Stiahnuť

Z Komárna do Bratislavy Read More »

Ako sme (ne)došli do Passau?

Ako sme (ne)došli do passau ?

Stretli sme sa s Janym na grilovačke a bavili sa o spoločnom výlete na bajkoch. Padli nápady ako Rumunsko, Alpy, Česko, no nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme do Passau. Predsa len budeme mať ťažko naložené Favority a to nie je ideálna kombinácia na stúpanie do hôr. Rovnako sme si neni úplne istí našou kondíciou. A tak padlo rozhodnutie, že o 2 dni odchádzame do Passau. Do Viedne vlakom a z Viedne až do Passau na bicykloch, no a potom sme sa chceli cez Česko vrátiť domov. Prečo cez Česko ? Sme študenti a v Česku máme lacné vlaky. Ako sme (ne)došli do Passau?

280

Počet kilometrov

1150

Počet výškových metrov

Minuté peniaze

Príprava Ako sme (ne)došli do Passau?

Pripravujeme bicykle na cestu. Jany si kúpil nové brzdové doštičky, novú omotávku. Ja dopĺňam špice na kolesách. Pre istotu kupujem klínky do zásoby. Špice a klínky to je kameňom úrazu na Favoritoch. Robíme posledné úpravy, nastavujeme prehadzovačky. Ja už aj postupne nakladám veci na bajk. Berieme stan, karimatky, spacáky a asi 5 kg náradia.

DEŇ PRVÝ

Viedeň

Ranným vlakom ideme do Viedne. Vystupujeme na Hauptbahnhof a sadáme hneď na bicykle. Prvé, čo obidvujeme je množstvo cyklotrás v meste. Ono je totižto podstatne jednoduchšie postaviť cyklotrasu niekde v poli, no postaviť cyklotrasu v meste, nájsť jej priestor, tak aby neobmedzovala chodcov, ani autá, to už je umenie. Viedeň toto zvláda úplne bezchybne. Bez problémov prichádzame ku Dunaju. Síce vás cyklotrasy povodia asi po celej Viedni, no sme pri Dunaji. Nechýbajú špeciálne koše pre cyklistov a ani semafory upravené pre cyklistov.

Vo Viedni jazdí pomerne veľa ľudí na bajku a tak sme radi, že sme ušli z ruchu veľkomesta. Už sme pri Dunaji a prechádzame cez Nussdorf až do Klosterneuburgu. Za Nussdorfom je cca 2 km úsek po šotoline, ale v pohode zjazdný aj pre cesťáky. Načítal som si, že Klosterneuburg je veľmi pekné mesto a oplatí sa ho vidieť. No, keď sme sem prišli my vežičky boli v rekonštrukcii a jediné, čo sa nám páčilo bol vstup do hradnej časti. Môže tu byť pekne až to bude opravené, bez lešenia.

Tulln an der Donau

Zchádzame opäť na Dunajskú cyklocestu (označenú Eurovelo 6) a ideme úsek do Tulln an der Donau. Cestovanie popri Dunaji je úžasné. Je tu parádny nový asfalt, široká cyklocesta po obidvoch brehoch, a tak sa kocháme a s jemným vetrom do chrbta rýchlo postupujeme do Tullnu. Tulln vás privíta pomníkom Nibelungov. Centrum je útulné, malé, ale veľmi pekné. Sme hladní a tak čosi do seba hádžeme, prestávku na obed však plánujeme až pri jadrovej elektrárni Zwentendorf.

Z Tullnu ku Zwentendorfu nejdete popri Dunaji, no stále ideme po Eurovelo 6. Po chvíli cesty máme pomerne slušné tempo, okolo 28 km/h a schádzame do podjazdu po cestou. Nič výnimočné. Každopádne keď prejdem podjazdom počujem pád bicykla na zem. Jany spadol. V podjazde bol malý kúsok blata a Jany po tomto blate prešiel, podšmyklo mu koleso a leží na zemi. Odfotil som si šmyk, trochu krvavého Janyho som nefotil. Má rozbité koleno a lakeť. Rakúski dôchodcovia nám pomáhajú a dezinfikujú Janymu rany.

Prichádzame do Zwentendorfu, zastavujeme pri Spare, ja idem nakúpiť obed a Jany dezinfikuje rany. Obed si dávame pri Dunaji, pod peknou pergolou. Obed ? Bryndzová nátierka s kaiserkami a uhorkou. Po takomto výdatnom obede pokračujeme po Eurovelo 6. Prichádzame ku jadrovej elektrárni Zwentendorf.

Zwentendorf

Máme zmiešané pocity. Ide o jadrovú elektráreň, ktorá bola postavená v roku 1977, no nikdy sa nedostala do prevádzky. Totižto rakúski občania nesúhlasili s jej výstavbou kvôli neekologickosti a o tejto elektrárni bolo aj referendum (50,47% proti spusteniu, 49,53% bolo za). Tak sa rozhodlo, že táto elektráreň sa nikdy nespustí. Ľudia na elektráreň ešte protestne osadili aj solárne články s posolstvom, že takto sa má získavať energia. A tak na elektrárni za niekoľko miliárd, pri okienku počet vyprodukovaných kW, svieti veľká nula. Elektráreň momentálne slúži ako výukové centrum, väčšina súčastí je zakonzervovaná a niektoré časti boli predané.

Po Dunajskej cykloceste smerujeme ďalej. Doteraz sme ešte sem tam videli aj nejaké mesto, no ďalší úsek cesty, až po Krems an der Donau, bude 27 km bez civilizácie. Idete len po parádnom asfalte, väčšinou popri Dunaji, niekedy vás zatiahne cyklotrasa aj na polia, no väčšina cesty je popri Dunaji. Nikde nič. Len jeden bufet s premrštenými cenami. Dunaj sa nám začína trochu zunovať, lebo je to stále to isté, jediné, čo nám spestruje cestu sú vodné diela. Krajina okolo rieky sa nemení, stále sú to len z jednej strany stromy, rieka a z druhej strany stromy.

Prichádzame do Krems a krajina sa začína meniť. Čaká nás asi najkrajší kus cesty. Údolie Wachau. Pokiaľ sa vyžívate v hradoch a zámkoch, tak odporúčame prejsť na ľavý breh. My ideme po pravom, pretože si chceme odfotiť tieto krásne hrady a dediny z druhej strany.

Údolie Wachau

Údolie Wachau je veľmi fotogenické, prakticky čokoľvek odfotíte, je to krása. Cesta je stále rovina, aj keď okolitá krajina sa už mení na kopcovitú, s množstvom vinohradov. Podstatne pestrejšie než doterajší priebeh cesty. Na rieke majú cvičenie vojaci. My si sadáme, jeme oriešky a kocháme sa dedinou Weissenkirchen in der Wachau. Aj keď by ste išli po pravom brehu, netreba sa báť, kompy sú všade.

Wachau nechávame za sebou a prichádzame do Melku. Historické mesto s obrovským zámkom na kopci. Robíme si fotku a ideme k Turkovi na kebab. Uvažujeme, kde budeme spať, chceli by sme niekde na divoko. No je to tu husto osídlené, neriskujeme pokutu, a tak ideme do kempu. Kemp má klasický rakúsky štandard a je pomerne lacný, len 13 eur za 2 osoby aj so stanom. Rozkladáme stan a unavení líhame do spacákov. Jany sa mi priznáva, že cíti pomerne silnú bolesť v kolene. Nie v tom, na ktoré spadol, ale v druhom.

Deň DRUhÝ Ako SmE (NE)DOŠLI DO PASSAU?

Melk-Grein

Ráno sa budíme, raňajkujeme a sadáme na bajky. Včerajšia 150 km etapa nám dala zabrať. Hlavne Janyho kolenu. Z Melku pokračujeme popri Dunaji, míňame Ybbs an der Donau a prichádzame k ďalšej veľmi peknej časti cesty. Približne od Weinsu až po Grein. Ideme po ľavom brehu.

Sme pomerne blízko kopcov, a tak je tu cesta zasekaná do hory a my ideme často po cyklistických lávkach ponad vodu, až nakoniec cyklotrasa vyústi na cestu. Síce je vyznačená cca metrová krajnica pre cyklistov, no už to nie je samostatný chodník. Tento úsek cesty nám pripomína Jadranskú magistrálu v Chorvátsku, ozaj je to krása.

V Greine dopúšťame vodu a Jany sa opäť začína sťažovať na pomerne silnú bolesť v kolene. Prvé náznaky, že túto cestu nedokončíme. Z Greinu až do Wallsee nejdeme popri Dunaji, ale len pomedzi polia, preto sa snažíme ísť čím rýchlejšie. Trochu nudnejšia časť cesty.

Wallsee

Zámok Wallsee si kvôli Janyho bolestiam v kolene ani nepozeráme, len ho z diaľky z mostu fotíme. Sme hladní a Jany čím ďalej, tým častejšie spomína, že asi do Passau nedôjde. Z krajiny sa opäť stala rovina, Dunaj je tu ozaj široký a diskutujeme čo ďalej. Prichádzame ku Mauthausenu a obedujeme. Dnes máme vajíčkovú nátierku s kaiserkou.

Mauthausen

Jany robí rozhodnutie, že už to dá len do Linzu a stadiaľ pôjde domov. Po obede si ideme pozrieť „Lager Mauthausen“. Tá nepríjemnejšia časť dejín. Cca. 2 km stúpanie vás privedie pred tento tábor. Asi netreba opisovať aké dojmy v nás zanechal. Opúšťame Mauthausen a Jany zisťuje, že nemá peňaženku.

Nervózni uvažujeme, kde ju mohol nechať. Dúfame, že ju nestratil niekde po ceste alebo, že ju nenechal v kempe, ktorý je 100 km od nás. Napadlo nás, že zavoláme do Sparu, kde sme obedovali. Zdvihli. Overili si zopár vecí a povedali nám, že ju majú. Spadol nám kameň zo srdca. Síce sa vraciame asi 7 km, no je nám to jedno. Peňaženka je dôležitá.

Dnes ideme celý deň proti silnému vetru. Vietor nás ničí, no popri Dunaji prichádzame do Linzu. Krajina je tu monotónna rovina. Cyklotrasa je vyslovene až na úrovni vody, čo nás fascinuje. Na Slovensku máme väčšinou postavenú hrádzu, ktorá je 2-3metre nad úrovňou vody.

Linz

V Linzi si obzeráme centrum. Trochu nám celý Linz pripomína Bratislavu. Zisťujeme, že o chvíľu nám ide vlak do Viedne a stadiaľ do Bratislavy. Ešte si kupujeme vodu a sadáme na vlak. Máme zmiešané pocity. Jany je sklamaný, že sme nedošli až do Passau. Veď už chýbalo len cca 60-80 km, no zdravie je prvoradé. Vraciame sa vlakom domov a Jany behá po doktoroch, už bol na magnetickej rezonancii a výsledky budú o pár dní. Snáď bude všetko v poriadku a budúci rok budeme môcť ísť hltať výškové metre v Alpách.

zopár faktov na záver

Každý cykloturista vám napíše že máte ísť z Passau do Bratislavy a nie z Bratislavy do Passau. Počúvnite. My sme nepočúvli a cca 1,5 dňa nás bičoval pomerne silný protivietor.
S kempingom nie je problém, kempy sú každú chvíľu a na našom úseku cesty by dvoch cyklistov so stanom stála na noc do 20 eur. Len pri Viedni sú o čosi drahšie.
Studničky na vodu sú v dedinách, prípadne aj v kempoch po ceste. Bufetov je tu kupodivu málo.
Prakticky celá cesta až asi na 2 km úsek pri Viedni je asfalt. Medzi brehmi Dunaja je kopec mostov, a tam kde nie sú mosty sú kompy.
Pamiatok je na dunajskej cykloceste neúrekom, ozaj desiatky hradov, krásne údolia, krásne historické dediny a možno aj iné zaujímavé miesta ako Zwentendorf a Mauthausen.

Neprešli sme síce celú cestu, čo ma mrzí, no Jany si musí dať dokopy koleno. Každopádne keď som ukazoval fotky priateľke, zaujali ju a prisľúbila, že budúci rok chce ísť aj ona z Passau až do Bratislavy. Tak snáď o rok. Každopádne ak máte možnosť, choďte, je to ozaj neskutočný zážitok, ktorý vám ostane na celý život.

Podľa mapy je to síce len 230 km, no my sme veľa krát zachádzali ku pamiatkam a motali sa po mestách, preto nám tachometre ukázali až 280 km.

Ak Vás zaujímajú ďalšie naše bikepackingové výlety, prečítajte si napríklad o našom výlete do Viedenských Álp.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.

Passau Bratislava Stiahnuť

Ako sme (ne)došli do Passau? Read More »