Na skok do Rumunska

Skončilo skúškové obdobie a ja som si plánoval, kam sa vydám cez leto. Švajčiarsko, Taliansko, Rakúsko, fajn, ale tieto krajiny východoeurópskeho študenta finančne zdevastujú. Pivo – 10 eur, pizza – 23 eur (Švajčiarsko), a tak opäť moje kroky zamierili na východ k babke. Na východe som tradične obišiel Šíravu, Vihorlat, prišiel k ukrajinským hraniciam, no tieto cesty som už prešiel veľakrát, a tak ako som si prezeral mapu, mi padol zrak na Rumunsko. Však to je z Palína (dedina na východe) na skok do Rumunska!

202

Počet kilometrov

570

Počet výškových metrov

10

Čas

A tak som sa vydal do Rumunska na bicykli, však to vychádza pohodových 150 km cez Maďarsko. (nakoniec to bolo cez 200 km). Nemal som odvážne plány prejsť celé Rumunsko, len ísť kuknúť Satu Mare a potom krížom cez Maďarsko do Štúrova a stadiaľ vlakom do Bratislavy. Satu Mare sa neslavne preslávilo počas druhej svetovej vojny deportáciou cca 18 000 židov do koncentračných táborov.

Vstávam o 6tej ráno, babka už bola nakúpiť „šviže rožky“ a otec pribehol z ranného behu. Spoločne rozhodli, že cca 600 km cestu (do Rumunska a potom domov do Bratislavy) nemôžem žiť len na proteinových tyčinkách, preto som vyfasoval asi 6 lepeňákov. Lepeňáky som nemal kde dať, ale to bolo každému jedno. O 7:00 už sedím na bajku smer Pavlovce nad Uhom. Pri Stretave, čo je cca 1,5 km od Palína ma prvýkrát naháňal pes. Tento pes predurčil trend na najbližšie 3 dni pokiaľ som nezašiel ďalej na západ. Každopádne havinko zo Stretavy ma nechcel pohrýzť, len som ho dráždil tým, že som.

V Palíne zbalený

Zo Stretavy do Veľkých Kapušian mi cesta zbehla celkom rýchlo, idem totiž dole vetrom. Vietor mi fúka do chrbta a zároveň sa mi pokazil tachometer. Fajn. Pár kilometrov za Kapušanmi sa nachádza obec Leles. Je tu starý zabudnutý most,ktorý je považovaný za jeden z najstarších mostov na Slovensku (14. storočie). Keď pôjdete okolo, určite sa zastavte.

Stredoveký most pri obci Leles. Bicykel je opretý o most v Lelesi.
Most sv. Gottharda – Leles (foto ešte z predošlých výletov)

Pri moste som si dal cik pauzu a potom som plánoval zastaviť už až v Maďarsku. Kráľovský Chlmec ma moc neohúril, a tak svižným tempom idem k Pribeniku. Hranice. Maďarsko, zastropované ceny benzínu a oleja. V Maďarsku som extrémne prišiel na chuť chladenej vode, ktorú predávajú v Mini Coop. V tých páľavach je to neuveriteľne osviežujúce. V Pribeniku ma vítajú 3 rozzúrené psy. Tieto sa priblížili až moc, tak som použil kameň, čo som so sebou niesol. Pomohol. Aspoň som stihol ujsť. Z Pribeniku prechádzam do Zemplenagardu, kde som plánoval ísť kompou na druhý breh. Ušetrí mi to kopec kilometrov.

Nesplavná Tisa

Kompa nepremáva. Nízka voda v Tise. Bohužiaľ. Na aute by mi to nevadilo, ale na bicykli je to + 40 km naviac. To, že kompa nepremáva sa nemáte ako dozvedieť, neexistuje webová stránka a ani sa nedá zavolať, takže je to pokus omyl. A tak s použitím všetkých nadávok, ktoré môj slovník pozná sa hýbem smerom k Ricse, Kekcse a Kisvarde. Aby toho nebolo málo, vietor mi fúka priamo do tváre. V Kisvarde je obľúbené kúpalisko, je tu veľmi veľa košických značiek. Pomer cena/výkon maďarských kúpalisk je neskutočná.

Kisvarda – centrum

Z Kisvardy sa potrebujem dostať do Vasarosnameny, beriem to teda po okreskách. Tuto na východe Maďarska je len zopár áut, no psov, kukurice a slnečnice je tu neúrekom. Na tomto úseku je viacero drevených kostolíkov. Pre tie mám slabosť, vždy sa pristavím a obdivujem ako toto niekto staval pred stovkami rokov.

Cesta z Vasarosnanenymi ku rumunským hraniciam bola utrpenie. Vietor, rozbité maďarské okresky a všade len kukurica, slnečnica a pes. No úvodny úsek z Vasarosnanenymi do Tivadaru je fajn, pretože sa ide po hrádzi pri Tise. Tisa ma už dnes nasrala tým, že nebola splavná, no tento úsek mi trošku zlepšil náladu. Je to podobné ako Dunajska cyklocesta medzi Bratislavou a Viedňou, len rovina, vietor a rieku nevidno.

Popri Tise, nesplavnej

Následne som vyšiel na maďarské okresky a zas sa to pokazilo. Však usúďte sami.

Cesty v Maďarsku, asi lepšie ísť po štrku po kraji

Po tom čo ma maďarské okresky vyhrkali a maďarské psy okúsali moje tašky, som konečne uvidel hraničný prechod. Po 180 km som na hraniciach. Mám trošku stres, no predbieham zápchu aút, odovzdávam občiansky a už som v krajine psov, oslíkov, medveďov, Transfagarasanu, rumunských leiov a ústia Dunaja. Rumunsko má taktiež druhú najväčšiu budovu – Parlament (najväčšia budova je americký pentagon). Rumunsko má jednu z najväčších železničných sietí na svete. Aj napriek tomu, ak chcete zobrať bicykel vo vlaku tak buď prvý alebo posledný vozeň a celú dobu stojíte v uličke pri bicykli. Lístok na bicykel je ideálne kupovať vo vlaku lebo sa dá zjednávať cena. Na vstup do Rumunska nepotrebujete pas, stačí občiansky, keď idete bicyklom tak sa pravdepodobne dostanete aj bez občianskeho 😀

Hranice s Rumunskom a zápcha

V dedine Atea, ma opäť naháňa pes, až pri bránach kempu prestane. Celkom mi pomáhajú autá, ktoré vždy, keď sa chystá ma rafnúť do nohy, prejdú popred neho a trúbia. Nakoniec to vzdal a ja som v kempe.

Možno sa s tou bielou šelmou aj skamarátime

Rozkladám si tu stan, nechávam v ňom veci a idem obzrieť Satu Mare. Mimochodom, kemping Kentaur v Atei je ozaj slušný, síce je to farma, ale čo sa týka vybavenia je na veľmi vysokej úrovni. Cena je myslím 7 eur a ozaj za túto cenu dostanete pomerne dosť.

Zakempený v Rumunsku

Cesta do Satu Mare je rovina. Fascinujú ma kamene pri ceste, ktoré označujú vzdialenosť do ďalších miest. Rumuni jazdia jak blázniví, ale som šťastný, že som v tejto krajine, tak fakt, že tu jazdia asi 150 km/h na okreskách ma nejak nerozrušuje.

Z pohľadu bežného turistu, si myslím, že Satu Mare nemá moc čo ponúknuť. Áno, je tu pekný kostolík, Central park (áno tak sa to vážne volá) – fontána + asi 20 stromov. Priamo centrum vyzerá dosť divoko, síce tadeto vedie asi jediná cyklotrasa v Rumunsku, no nepôsobí na mňa nejako útulne. Páči sa mi stará ošarpaná budova s digitálnymi hodinami na vrchole.

Centrum Satu Mare
Hodiny na vrchole tejto budovy ma fascinujú

V Satu Mare si robím ešte večerný nákup a pomaly idem späť do kempu. Dnes to už tak či tak bude cez 200 km. Už ma bolia nohy. Každopádne cieľ, ktorý som si vytýčil, a to prísť do Rumunska, som splnil. Už ma čaká len cesta domov cez celé Maďarsko, ale o tom už v ďalšom článku. Rumunsko som spoznal ozaj len pri hraniciach, no zážitok to bol veľmi intenzívny (vďaka rozzúreným psom, rozbitému sklu v strede cesty, divokej jazde) a preto som si povedal, že sem sa chcem ešte vrátiť.

Rumunský oslík na záver

GPX súbor:

Na skok do Rumunska Na skok do Rumunska Na skok do Rumunska

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *