Ako sme už uviedli na v príspevku na Facebooku, tak cesta z Komárna do Bratislavy je jednou z mála cyklotrás, ktorá je v zásade celá mimo premávky. Stále na Rakúsky level síce nemáme (Passau-Bratislava), no bicyklovať sa 100 km bez premávky je na Slovensku skôr raritou.

Večer kukáme predpoveď počasia a má fúkať silný vietor smerom z Komárna na Bratislavu, a tak robíme rozhodnutie, že do Komárna ideme vlakom. Domov prídeme na bajkoch. Samozrejme, dá sa ísť aj z Bratislavy do Komárna a späť, ale treba počítať s tým, že táto trasa má cez 200 km a vietor Vás minimálne v jednom smere ozaj vytrápi.

Cesta vlakom do Komárna

A tak ráno o ôsmej sadáme na vlak, kde sa dozvedáme, že po trase je výluka a že to nám mali povedať pri pokladni a nepovedali. A teda uvidíme, či nám vezmú bicykel do autobusu, závisí od nálady šoféra. Vlaku trvá cesta cca 2 hod 15 minút. Cesta je úplne v pohode, až na to, že autobusárovi nevysvetlíte, že bicykel by nemal ležať na prehadzovačke. Vystupujeme v centre Komárna, premotáme sa uličkami a už sme pri Dunaji, pri moste, na Alžbetinom ostrove. Toto je náš východiskový bod.

Vychádzame z Komárna popod nový Komarnianský most, predpovede sa nemýlili, vietor fúka do chrbtu a my ideme 27-28 km/h, sme spokojní. Asfalt je tu úplne nový, až trochu neuveriteľné na Slovensku, užívame si to. Ozaj na takomto asfalte ani človek nevie že ide. Trošku ľutujem, že som si nezobral svoj cesťák. Príroda je tu krásna, no Dunaj vidíte len málokedy. Väčšinou je Dunaj skrytý za Dunajskými luhmi a tak v tejto úvodnej časti cesta nie je až tak záživná.

V porovnaní s hrádzou v blízkosti Bratislavy, tu bufety nenájdete ale zas dá sa zísť do dedín a tam sa vždy nejaká krčma nájde. No celkovo tu máte trošku pocit, že idete mimo civilizácie. Každopádne nový asfalt kompenzuje málo fotogenických výhľadov. Po chvíli, kedy si zvyknete na to nepozerať sa na cestu tak vás vyklepe 1 km rozmlátenej panelky. To podotýkam, že panelka v Bratislave medzi mostom SNP a Lafranconi je paráda oproti tomuto. Nerozumiem prečo tento 1 km nemohli potiahnúť tiež nový asfalt.

Medveďov – Gabčíkovo

Po tejto nemilej skúsenosti pokračujeme ďalej, no asfalt je opäť perfektný, sem tam už vidíme aj Dunaj. Ani sa nenazdáme a sme v Medveďove. S tadiaľto môžete prejsť cez most do Maďarska a ísť domov cez Gyor, Mosonmagyovar, Rajku alebo pokračovať po hlavnej (kde chodí asi jedno auto za deň) do Sapu. Hrádza v tomto asi 5 km úseku ešte nie je dorobená. V Sape vychádzame opäť na hrádzu, tu už vidno Dunaj stále. Asfalt je tu úplne v pohode zjazdný, len sem tam s vami trochu potrasie. Po chvíli už vidíte Vodné dielo Gabčíkovo.

Prichádzame ku Vodnému Dielu a vychádzame na rozhľadňu. Fúka tu strašne silný vietor, až nám zhodil opreté bicykle na zem. Výhľad je tu krásny, len škoda, že sme nevideli loď ktorá by prechádzala cez plavebné komory. Taktiež je tu taký presklený výklenok, ktorý sa tiež tvári ako rozhľadňa a cieľom je aby vám stúpol adrenalín v žilách. Gabčíkovo je polovica cesty, cca 50 km, dávame si tu obed, cesnakovú polievku v bochníku.

Gabčíkovo – Bratislava

Po obede sadáme na bicykel a po ľavom brehu Dunaja (Kyselica, Šamorín, Hamuliakovo) pokračujeme domov. Aby ste vyšli na hrádzu musíte asi 200 metrov ísť po extrémne stŕmej ceste, čo s plnými žalúdkami nedávame.  Tlačíme. Vychádzame na hrádzu priamo vedľa Dunaja, asfalt je tu taktiež nový. Cesta popri Dunaji, s vetrom v chrbte a po novom asfalte je romantika ako vyšitá. Od Gabčíková až po Lužný most prakticky stále idete popri Dunaji. Nedajte sa vystrašiť nápisom že hrádza je uzatvorená, nie je, len očividne tento nápis je tu ešte z čias keď sa naťahoval nový asfalt a očividne už značku neodložili.

Po parádnom asfalte prichádzame do Kyselice, ale kompa ide až o pol hodinu a tak pokračujeme po ľavom brehu ďalej. Kompa je zadarmo a za cca 10 minút vás prevezie na druhý breh Dunaja. Tam už nie je taký ideálny asfalt, ale stále je to v pohode zjazdné.

Od Kyselice nás vietor tlačí ešte viac a tak preletíme popri X-Bionic Sphere v Šamoríne a od Hamuliakova už na nás čaká starý asfalt. V pohode zjazdný aj na cesťáku, len je tam zopár krát zdvihnutý asfalt, tak dávajte pozor.

Na druhú stranu sa dá prejsť ešte cez Lužný most, ale o tom až v ďalšom článku. My pokračujeme po Slovnaftskej hrádzi a po chvíli motania sa sme už pod Prístavným mostom.

Koniec cesty. Po 105 km sme doma. Pokiaľ uvažujete len o jednosmernom výlete z Komárna do Bratislavy, tak určite si pozrite predpoveď počasia – hlavne vietor. Nám výlet trval cca 5 hodín aj s prestávkou na obed a zastavením v Gabčíkove. Trasa je ozaj veľmi pekná a ako sme uviedli na začiatku, takýto dlhý kus cesty, s takým dobrým asfaltom a mimo áut budete hľadať na Slovensku veľmi ťažko.

Nižšie pripájame aj mapu vo formáte GPX.